Môj dlho vysnívaný pobaltský výlet sa chýlil ku koncu. Napriek tomu, že som Rige venovala najviac dní, aj tu čas ubiehal veľmi rýchlo. Hodiny strávené v kúzelnom starom meste, pri kostoloch, v dome Čiernohlavcov a Sherlocka Holmesa boli preč. No čakali ma ďalšie dobrodružstvá. V „nebezpečných" častiach Rigy i za jej hranicami.

7. deň – Daugava, Stalinov úd a lietadlové hangáre

Počasie konečne prestalo štrajkovať, ale ostalo citeľne chladnejšie. Typická Riga. Augustové slnečné lúče stále hriali, no v tieni som už ocenila ľahký kabát. Bol to ale jasný deň, ideálny na obdivovanie výhľadov z vysokých budov. Pôvodne som mierila k vyhliadke kostola sv. Petra. No fotky z Instagramu ma nepresvedčili, že výhľad za vstupné 9 eur stojí. Staré mesto som teda nechala za sebou a vybrala som sa skúmať „nebezpečný" Maskavas.

Leží pri brehoch rieky Daugava a kedysi bol robotníckou štvrťou. Ostala mu typická architektúra a „pamiatky". Jedna z nich je neprehliadnuteľná. Vytŕča medzi budovami a neomylne k nej vedie labyrint opustených a trochu ošumelých ulíc. Hovoria jej S talinov narodeninový koláč, ale i Stalinov penis. Budovu postavili ako darček pre sovietskeho lídra. Mali ju odhaliť na jeho narodeniny. Stalin zomrel, opacha ostala.

Panorámu Rigy „špatí" už od 50. rokov. Dnes v nej sídli Lotyšská akadémia vied, vedátori, historici a rôzne firmy. Má vyhliadkovú terasu odkiaľ som, v šialenom vetre, obdivovala strechy a kostolné veže starého mesta, ruch okolo Daugavy a drevenú architektúru predmestia Maskavas.

• Kedy, ako a za koľko sa tam dostaneš je napísané na webe. (https://panoramariga.lv/)
• K budove sa dostaneš pešo, stačí sledovať, kde vytŕča za hangármi trhu.

Z veže vidno aj pýchu štvrte, Centrálny trh, ktorý sa rozprestiera vedľa autobusovej stanice. Spája sa s ním niekoľko (východo)európskych naj – najväčší, najstarší, najnavštevovanejší. Budovy trhu, otvoreného v roku 1930, ma zaujali na prvý pohľad. Kedysi boli vojenskými hangármi a slúžili obrovským lietajúcim strojom Zeppelin. Hangáre „zrezali", rozložili, previezli a znovu, ako švédsky nábytok, postavili pri Daugave.

Stali sa tržnými halami. V každej rozvoniava niečo iné. Ryby, mäso, syry a iné veci z mlieka, zelenina, ovocie, hríby vystavené na obdiv, ochutnanie, varenie, kúpu. Sú čerstvou pýchou domácich, priamo z ich záhrad. Lotyši si zakladajú na sezónnosti a čerstvosti, a čo nezjedia, to zavaria.

Žasla som nad tým, čo všetko napchajú do pohára a nálevu. Aj hríby, ktoré sú hádam na samostatný článok. Sprievodca deň predtým spomenul, že Lotyši držia svoje hubárske revíry vo veľkej tajnosti, a ani po svadbe sa s nimi nechcú veľmi chváliť a deliť.

Potom, čo som preskúmala haly vo vnútri, som sa vybrala von, kde som objavila ďalšie stánky. Prevládalo na nich oblečenie, ovocie, zelenina, kvety a haraburdie. Kašlať naň, už som bola z pohľadu na toľké jedlo hladná. Ešteže sa tu našlo pár bistier. Zapadla som do toho, z ktorého rozvoniavali ryby. Čerstvú som ešte dotlačila sendvičmi s rybacími nátierkami. Videla som aj kvas, no pohrdla som ním v prospech piva, ktoré tu čapovali do fľašiek priamo z bandasiek. Lepšie višňové pivo som nemala nikde. Odporúčam, ak ti chutí kyslejšie.

• Rušný trh je rajom pre vreckárov, daj si pozor na peňaženku.

Keď som vyšla z trhu, slnko ešte nezakrývali mraky. Bolo fajn počasie na plavbu po kanáli a po Daugave. Tmavá voda rieky, ktorá delí mesto na dve časti, je živou tepnou Rigy. Ako Temža v Londýne. Rieka kedysi dávala vodu na pitie a hygienu, privážala do mesta obchod a cestujúcich. Dnes je Riga vďaka nej obľúbený prístav výletných lodí. A takisto baví turistov vyhliadkovými plavbami.

Moja plavba drevenou loďou začala pri opere. Všetci sme, povzbudení slnečnými lúčmi, vyliezli na otvorenú prednú časť. Len čo sme vyplávali z rižského kanála na otvorenú rieku, kde dulo o dušu spasenú, som tam bola sama. Bola riadna kosa, ale výhľad za to stál. Prešli sme popod mosty, medzi ktorými vynikal mohutný železničný most, popri kostoloch starého centra a pri hrade. Napokon loď vkĺzla späť do kanála, kde podplávala menšie mosty. Skoro ako v Benátkach, akurát tu bolo oveľa viac kvetov, zelene a kačičiek.

• Plavba trvá asi hodinu. Má pri kanáli a rieke viac nástupných miest. Sezóna trvá od apríla do polovice novembra. V zime totiž vodné cesty zamŕzajú.

Z lode som vyskočila pri soche Slobode, odkiaľ som sa vybrala na preskúmať ulicu Alberta iela, ktorá je preslávená secesnou architektúrou. Dokazuje, že Rigu právom volajú metropola Art Nouveau. V jej blízkosti vyrástli príjemné malé kaviarničky. Do jednej z nich som si sadla na kávu a koláč a plánovala ďalšie dni výletu.

8. deň – Vlakom za morom

Posledný deň v Rige som v Rige nestrávila. Niežeby som tam nemala čo robiť, no zlákalo ma lotyšské pobrežie. V hosteli mi odporučili Jurmalu. Keďže leží na krátky výlet vlakom a stanica bola blízko, bolo rozhodnuté. Za pol hodinu som už držala v ruke lístok. Za ďalšiu, hoci bolo značenie dosť zmätočné, som sedela vo vlaku s Rigou za chrbtom. A už ma vítala zeleň, voda napokon aj prímorské mestečko. Jeho najväčšie lákadlo sú pláže, no ja som sa najskôr vybrala cez Jomasiela, asi kilometer dlhý peší bulvár.

Od nepamäti je hlavnou ulicou, miestom, kde sa sústreďuje všetok život. Je ako výstavná skriňa s najmódnejšími butikmi, najobľúbenejšími kaviarňami a najkrajšou (drevenou) architektúrou. Vedie rovno k hustému lesu, kde sa kníšu a voňajú borovice. V ponuke má kopec atrakcií. Videla som malých a veľkých preháňať sa na kolobežkách, blázniť sa na ihriskách, visieť na lanových dráhach.

Ja som vyliezla na drevenú vyhliadku, nad koruny stromov, a užívala si výhľad na zelené more predtým, než som sa vybrala k tomu modrému. K pláži, ktorá bola ešte krajšia ako estónska Pirita. Na kúpanie v studenej vode bolo chladno, to mi ale neprekážalo.

Šla som radšej na prechádzku okolo futbalových ihrísk a plážových barov. Vyhýbala som sa náletom čajok a vlnám ľadovej vody. Pomaly som sa vrátila naspäť do centra mesta, kde ma zlákalo tradičné bistro Lido. Len potvrdilo, že jedlo v Lotyšsku je proste mega chutné. Asi preto som už večer v Rige nehľadala pamiatky, ale ďalšie gastro a pivo skvosty.

Zastávku Jurmala budeš hľadať márne. K centru mesta, k najznámejšej časti, je to najbližšie zo stanice Majori. Ale aj Dzintari alebo Bulduri vraj majú niečo do seba. A nie sú tak ďaleko.

Autor a foto: Jana Kristeková
Web: https://lodouposvete.sk/