Pobaltie som mala v hľadáčiku pekne dlho. Akurát sa zdalo, že nikdy nebude ten správny čas. Minulé leto som si zaumienila, že sa tam proste v auguste, kým je ešte príjemné počasie, vyberiem. Škoda len, že ma táto myšlienka neposadla, kým stáli letenky menej ako 300 eur. Ani to ma tentoraz neodradilo a hľadala som, až som našla. Autobus, ktorý premával na trase Bratislava – Riga zo zastávkou vo Vilniuse. S ktorým som za desať dní objavila tri baltské metropoly a pár dobre ukrytých pokladov. Prejdi ich spolu so mnou v niekoľkodielnom cestopise s prvou zastávkou v Litve.

Deň 1. Nekonečná cesta

Socialistická rachotina sa po skoro dvojhodinovom meškaní (napriek tomu dorazila do cieľa včas) konečne vydala na cestu. Prerútila sa severnou stranou Slovenska, s pár zastávkami prešla Poľskom, až nakoniec prekročila hranice Litvy. Krátko sa zastavila v meste Kaunas, ktoré som neplánovane navštívila neskôr, až napokon dorazila do cieľa mojej cesty, do litovskej metropoly Vilnius. O viac ako 24-hodinovej ceste autobusom dodám len, že som si ju vybrala s ideou, že sa presuniem, vyspím sa a ušetrím. Vyšlo to. Čiastočne. Presunula som sa a ušetrila som. O vyspaní sa nemohla byť v hrkotajúcom, dve hodiny vypečenom, dve hodiny vymrznutom buse ani reči.

• Keď chceš zdolať viac ako tisíc kilometrov autobusom, zdolaj ich aspoň autobusom moderným a pohodlným.

Deň 2. (vyľudnení) Vilnius. Kde som stihla toľko, akoby deň mal zrazu 48 hodín

Tak či onak, rachotina ma vyhodila na autobusovej šťanici stanici vo Vilniuse o siedmej ráno. Keďže som sa z rovnakého miesta večer presúvala ďalej, ako prvé som hľadala nejaké úložisko. Nech sa s batohom na 10 dní nemusím celý deň ťahať. Úložisko/skladisko/výdajňa internetového obchodu/straty a nálezy vyzeralo tak dôveryhodne, že som rozmýšľala, či riskujem nechať si tam šaty. Nieto laptop. Nakoniec vyhralo pohodlie.

• Nevýhodou úschovne batožiny na autobuske bolo i to, že zatvárala skoro, o 8 večer. Poriadne skrinky, na kód a časovo neobmedzené, som cestou naspäť našla na vlakovej stanici, ktorá je o pár metrov ďalej.

O pár kíl ľahšia som vyrazila objavovať. Autobusová stanica bola prázdna. Rovnako ako okolité ulice. Vo Vilniuse bolo, na stred týždňa, ticho. Síce boli prázdniny, no človek by čakal, že ľudia chodia do práce. Mesto len pomaly ožívalo. Otvárali sa kaviarne a lákali na voňavé raňajky. Či boli tradičné litovské ma, hladnú, veľmi nezaujímalo. Sadla som na prvú otvorenú vonkajšiu terasu, jedla a rozmýšľala čo s načatým dňom.

Milšie než bezcieľne blúdiť ulicami mi bolo free walking tour cez Staré mesto Vilniusu a republiku Užupis. Potvrdilo mi, že najlepší spôsob ako spoznať (akékoľvek) staré mesto, je pešo. Na tour sme prešli úzkymi a útulnými ulicami historického jadra Vilniusu k nahej žene na medveďovi. Pomedzi jeho kostoly, ktoré boli kedysi i basketbalovým štadiónom (ach, tí Sovieti). Pomedzi domy, kde stála židovská štvrť a synagóga, ktorú uvidíš dnes len na obrázku.

Vstúpili sme do nezávislej republiky Užupis, kráľovstva bohémov, umelcov a ich netradičnej tvorby. Pozdravili sme Ježiša s batohom. Aby sme sa opäť vrátili do úzkych ulíc a do minulosti. Cestou od červeno-tehlového Kostola sv. Anny sme sa ešte pozreli, či je litovská prezidentka doma, a obdivne híkali pri pohľade na záhrady jej prezidentského obydlia. Odtiaľ to bol len kúsok ku Katedrále sv. Stanislava a veži Gedimas, kde sme sa so sprievodcom rozlúčili.

• Free walking tour od Vilnius with Locals odporúčam všetkými desiatimi. Okrem iného sa mi páčilo, že posielajú viac sprievodcov, aby mohli veľké skupiny rozdeliť na niekoľko menších. Ak chceš vedieť, kde a kedy sa stretávajú, pozri sa sem.

Na rovnakom mieste za necelú hodinu začínala ďalšia tour, tentoraz alternatívna. Jej prvé kroky viedli do štvrte Spiniskes. Dodnes „ukazuje" ako vyzerali drevené predmestia Vilniusu 19. storočia. Ulice sú pôvodné, veľa z nich je bez dláždenia a asfaltu. Drevené domy sa zasekli v minulosti. Ľudia tu stále žijú bez tečúcej vody. Zato s výhľadom na mrakodrapy, ktoré ich postupne vytláčajú. Do „novej éry" sme vyrazili obdivovať nové námestie Europos, kde stojí dnes najvyšší mrakodrap Europa Tower.

Popri ňom vedie moderný bulvár Konstitucijos. Stačilo ho prekročiť a na okamih sme sa ocitli v Sovietskom zväze. Pripomenulo nám ho zapadnuté planetárium, ktoré boli kedysi poriadne slávne. Ešte sme sa vyviezli na najvyššie poschodie hotela Radisson Blu Hotel Lietuva, aby sme „alternatívne časti" Vilniusu obdivovali z vtáčej perspektívy. Kúsok od železničnej stanice sme sa pristavili pri bozkávajúcich sa prezidentoch a napokon sme sa vrátili do centra.

• Alternatívna prehliadka od Vilnius Free Tour bola ešte lepšia ako klasická. Jej najväčším pozitívom bolo, že ma zobrala na miesta, kam by mi ani nenapadlo ísť.

Po prehliadke som už mala nachodených viac ako 11 kilometrov a stále času ako čečiny. Prečo by som nevyliezla na Gediminasov hrad, a nepozrela sa na katedrálu a veže starého mesta z výšky? Ak si myslíš, že potom som to konečne zapichla a šla si sadnúť na poriadne (litovské) jedlo, hádaš správne. Studená cviklová polievka a vychladené medové pivo mi padlo tak dobre, že mi bolo normálne ľúto naskočiť na ďalší autobus a vyraziť smer Tallin.

• Kde som jedla? V lokálnej reštaurácii Šnekutis. Majú pestrú ponuku tradičných jedál za pár eur a ešte lepší výber pív.

Autor a foto: Jana Kristeková
Web: https://lodouposvete.sk/