Ak do Francúzska, tak väčšina stredoeurópanov mieri do Paríža či na francúzsku riviéru. Vyskúšajte legendami opradený drsnejší sever. Tá krása vás ohromí. Bretónsko ponúka v jednom balíčku rozbúrené more, strmé útesy, majáky, ospalé kamenné dediny a krajinu ako z morských rozprávok. p.s. pribaľte si pršiplášť a čiapku.

Ako sa tam dostať?

Zo Slovenska je ideálne využiť priame a lacné lety z Bratislavy do Paríža. (Z Británie a Írska sa lieta aj priamo do Bretónska) Na letisku odporúčam prenajať si auto. Francúzi majú dobrú železničnú aj autobusovú sieť, ale autom si ušetríte kopec času a nervov. Cesty sú dobré a francúzsky vidiek je tiež krásny. Aj keď má Francúzsko všeobecne vysoké poplatky za diaľnice (cca 9€ na 100km), v Bretónsku spoplatnené nie sú.

Tento článok bude len o Bretónsku, aj keď my sme v rámci jedného roadtripu prešli aj Normandiu. Ak chcete len Bretónsko, z parížskeho letiska to je autom po prvé odporúčané miesto cca 3,5 hodiny. Normandiu by som ale určite nevynechala. (o tej v ďalšom článku)

Francúzi majú veľmi prísny systém pokút, takže na cestách stretnete len veľmi výnimočne pirátov a podobných machrov.

Kedy tam ísť?

My sme boli koncom apríla a vychytali sme aj dážď aj pekné slnečné dni. Vietor a chladnejšie tam bolo stále. Najideálnejší bude jún, júl a august.Aj v lete sa však počasie môže meniť a netreba rátať s letnými teplotami južnej Európy. Okúpať sa tam v lete dá tiež, ale pre teplomilných to bude dobrá drkotačka zubami ☺

Čo ochutnať?

Jednoznačne čokoľvek so slaným karamelom. Ten snáď dávajú do všetkého a chutí famózne.

Výborné sú aj miestne slané aj sladké palacinky, tzv. galettes (slané) a crepes (sladké). Pozor však na kadejaké turistické reštaurácie v okolí atrakcií. Vyskúšali sme a palacinky tam fakt nechutili. Keď sme vyskúšali zopár „no name" obyčajných kaviarní či reštaurácií mimo turistických trás, vždy boli lepšie.

Našou prvou zastávkou je najnavštevovanejšie turistické miesto vo Francúzsku

Le Mont -Saint-Michel. Stredoveké opátstvo sa nikdy nepodarilo dobyť úhlavnému nepriateľovi Francúzov, Angličanom. Opátstvo leží na maličkom ostrove, ktorý je počas odlivu spojený s pevninou.

Kedysi ľudia obuli gumáky a poďho sa fotiť na zablatenej zemi v pozadí s majestátnym Le Mont St. Michel. Ono je to fajn, len si treba naozaj dávať pozor na príliv a odliv. Zopár ľudí na to škaredo doplatilo. Takisto sa občas stávalo, že autá zaparkované priamo pod opátstvom jednoducho zaliala voda z prílivu. Teraz tam parkuje len zásobovanie, aj to si sakra dávajú pozor a sledujú čas odlivu a prílivu.

V súčasnosti to funguje tak, že zaparkujete asi 3 km od opátstva. Potom máte dve možnosti. Buď si spravíte asi 35 minútovú prechádzku peši, alebo využijete bezplatné kyvadlové autobusy, a na mieste budete za 10 minút. Priamo k ostrovu vedie novopostavený most.

Pripravte sa na to, že ak ste dvaja, tak za parkovanie a vstup zaplatíte spolu 30€. Návšteva sa však určite oplatí.

Stojí to však za to.

Druhou zastávkou v ten istý deň bolo staré prístavné mesto Saint-Malo s bohatou pirátskou históriou. (cca hodinu autom od Mont St.Michel) Oplatí sa pozrieť staré mesto a spraviť si prechádzku po hradbách, ktoré ho obkolesujú. Budete tak mať jedinečný výhľad na blízke malé ostrovčeky. Aj na tie sa viete dostať v čase odlivu peši. Saint-Malo má priamo v meste a okolí takmer 29 km pláží.

Piráti sa tu usadili postupne od 15.storočia a neustále ohrozovali všetky lode v okolí. Do 18.storočia si s nimi nevedeli dať mocipáni rady. Až potom kráľa osvietilo. Piráti zo Saint-Malo dostali s novým pomenovaním – Korzári, aj špeciálny status. Aj naďalej mohli prepadávať lode, nie však francúzske. A zo svojho lupu časť odovzdali kráľovi. Dobrý deal, že?

Pre mňa osobne to bol veľmi silný zážitok, sa len tak prechádzať po pláži a vybehnúť na ostrovy, odkiaľ máte super výhľad na celé staré mesto. Takisto pozor na príliv a odliv, fakt to nie je sranda :-) Ak je voda vo vzdialenosti 10 metrov naľavo aj napravo od úzkeho chodníka na ostrovčeky, už sa tam ísť neodporúča. Inak si budete musieť počkať niekoľko hodín na ďalší odliv. Saint-Malo patrí k miestam s najvyšším rozdielom prílivu a odlivu na svete – hovoríme o výškovom rozdiele aj do 13 metrov. Predstavte si vodu po 4.poschodie v paneláku.

Kedysi dávno som na internete videla fotku takého domčeka učupeného medzi dvoma skalami. Gúglila som a zistila jeho presnú polohu. Odvtedy to bolo na mojom zozname "must see" miest. Plougrescant je 2 hodiny autom severozápadne od Saint-Malo. Čaká vás príjemná cesta bretónskym vidiekom, pre ktorý sú typické kamenné domy staré aj viac ako 200 rokov. Prešli sme veľa dedinami na severe a mne sa páčili všetky. Kto má rád napríklad škótsky či írsky vidiek, aj tu si príde na svoje.

No a potom sa dostanete na koniec sveta. Malé zátoky s pokojnými plážami striedajú skaliská, o ktoré sa s hlukom otrieskava rozbúrené more. V diaľke vidíte len zopár osamelých lodiek a windsurferov. My sme tam prišli tesne pred západom slnka, takže sme to mali asi ešte krajšie ako cez deň. Ďaleko od všetkého, počujete len a len more. No a presne tam nájdete tento vtipný domček známy z internetu. My sme neverili, ale skutočne tam niekto býva. Vonku stáli zaparkované dve autá a priestor bol ohradený plotom s upozornením na zákaz vstupu. Aj napriek tomu malo toto miesto neskutočné čaro. Fotogenický domček a miesto okolo nájdete pod menom „Castel Meur" alebo „Pointe Chateau."

Na tomto mieste sme videli presne piatich ľudí. My dvaja, windsurfer v zálive a v diaľke ďalší pár. Pár sa približoval a zrazu, tam na konci sveta, len počujeme: "vy jste ze Slovenska?" Baba z Čiech videla na prázdnom parkovisku jediné auto - aj to s bratislavskou značkou, a tak nás musela nájsť :-)

Nás už itinerár nepustil, ale strávila by som na tom mieste určite viac času. Dajú sa tam robiť prechádzky s perfektými výhľadmi. V diaľke som videla ďalšie skaliská a iné prírodné zaujímavosti. Na pobreží tiež rastie výnimočná flóra priťahujúca rôzne morské vtáky. Je tam kopec peších cestičiek a zvládne to naozaj každý. (cestou k autu sme stretli mamičky s kočiarmi).

Ďalší deň sme sa vydali na iný koniec sveta. V Ploumanach sa nachádza Cote de Granite Rose. Obrovské skaly z ružového granitu na pobreží vytvárajú parádnu atmosféru. Jednoducho typické Bretónsko - rozbúrené more, vietor, maják a skaliská. Odporúčam ísť skôr ráno, nebude tam takmer nikto. Prejdite si to celé. Tam aj naspäť to boli asi dve hodiny. Každá zátoka je niečím výnimočná a dokonca aj cestou naspäť k autu nájdete veci na ochkanie a achkanie. Na niektoré obrovské kamene sa dá v pohode aj vyliezť, budete mať ešte krajšie fotky.Práve toto miesto sa považuje v rámci skalistých pobreží v Európe za jedno z najkrajších. Na svete nájdete len tri miesta, kde sa nachádza takýto typ pobrežia z ružového granitu – v Číne, na Korzike a v Bretónsku. V okolí je kopec možností na ubytovanie alebo vodné športy.

Celé pobrežie Bretónska je lemované útesmi, skalami a divokými zálivmi. My sme sa pre nedostatok času zo severu vybrali do južnej časti Bretónska.

Konkrétne do mestečka Carnac. To je svetovo známe svojimi menhirmi. V Carnacu si môžete spraviť prechádzku okolo troch, cestou oddelených polí plných menhirov – tzv. Megalitické rady. Samotné polia sú oplotené, takže sa pripravte na to, že priamo k menhirom sa nedostanete. Aj napriek tomu je ich dobre vidieť. Cez plot sa nedostanete len v letných mesiacoch pre obnovu vegetácie. V okolí mesta nájdete v blízkosti cesty a medzi stromami šikovne zašité aj dolmeny. Existuje viacero teórií na čo slúžili menhiry. Doteraz sa však ani jednu nepodarilo spoľahlivo dokázať.

Priamo na poliach samostatne stojí 4 000 menhirov. Každé pole je dlhé asi 1 kilometer. V blízkosti megalitických radov je informačné centrum s vyhliadkovou terasou na menhiry. Počas prechádzky okolo polí natrafíte na stánky so suvenírmi aj bufety.

Z Carnacu sa za pár minút dostanete na poloostrov Quiberon. Ten je miestami tak úzky, že vidíte more z oboch strán. Najužšia časť polostrova má len 40 metrov na šírku. Quiberon bol kedysi ostrovom. Polostrov z neho spravili pieskové nánosy. Quiberon je obľúbeným miestom pre surferov či kúpaniachtivých. Príjemné morské podnebie a dlhé piesočné pláže sem priťahujú tisíce návštevníkov.Ak sa vám ešte nezunovali útesy a skaliská, pozrite si na Quiberone aj Cote Sauvage. Postačí hodinová prechádzka.

Z Quiberonu nás čakala dvojdňová cesta naspäť na Slovensko. Celkovo sme v severnom Francúzsku strávili asi týždeň. Severské mestá či už v Normandii alebo Bretónsku majú veľmi podobnú architektúru. V Normandii sme boli pozrieť Rouen, Honfleur a pod. Preto sme v Bretónsku vynechali historické časti miest Vannes alebo Rennes. Kto však nebol, odporúčam aspoň jedno dve stredoveké mestá. Je to naozaj pekné. My sme však už po dvoch historických centrách mali celkom dosť. Aj z fotiek na internete zistíte, že sa to všetko na seba podobná.

Nabudúce Normandia :-)

Fotky z mojich ciest nájdete na mojom instagrame: @owl.wants.to.travel

Autor: Ivana Lempeľová