Svet je plný romantických miest. Niektoré ležia len pár kilometrov od miesta, kde práve čítame tieto riadky, iné na opačnej polovici sveta, no všetky spájajú tie krásne momenty, ktoré si navždy zapamätáme, keď sa v nich ocitneme. Ľudia milujú romantické veci a keď ich znásobíme Valentínom, dostaneme miesta pripomínajúce rozprávku. Exotický ostrov, čarokrásny hrad, úzke uličky, ale aj luxus. Tam všade poletujú príbehy písane láskou a čakajú na nás.

Ostrovy nasiaknuté exotikou

Medové týždne? Romantika? Mnohí sa pri týchto slovách zasnívajú nad exotickými ostrovmi roztrúsenými v Karibiku či Indickom oceáne a mnohých napokon zláka príťažlivé Thajsko. Aj ono totiž ponúka niekoľko nádherných ostrovov na ktorých si budete pripadať ako v raji. Ktorý je však najkrajší? Každý by vedel človeka zaujať, avšak medzi všetkými sa vždy ako pomyselný víťaz objaví súostrovie zvané Phi Phi. Ostrovy vznášajúce sa na priezračných vlnách Andamanského mora majú unikátnu polohu pretože ležia medzi dvomi najobľúbenejšími thajskými strediskami.

Na jednej strane leží pobrežie Krabi, na strane druhej ostrov Phuket. Už z diaľky sa vynárajú krásne siluety ostrovov pokryté zeleňou, ktorá pomaličky prechádza až k pobrežiam naplneným bielym pieskom. Menší z dvojice ostrovov Phi Phi Leh je paradoxne ten známejší. Rastie do výšky a je zelený ako zo sna o exotických opustených ostrovoch. V zátoke Maya Beach sa natáčal kultový snímok Pláž o komunite ľudí, ktorí chceli žiť bez civilizácie a hlavnú úlohu v ňom strávil Leonardo di Caprio.

To spravilo z pláže takmer pútnické miesto a každý tu aspoň na chvíľku túži splynúť s bielym pieskom. Pláž nie je veľká, no prostredie ju robí exotickou. Na jednej strane parkujú moderné rýchlolode, na strane druhej tradičné drevené loďky ozdobené stužkami, ktoré ovládajú usmievaví Thajci. Biely piesok, tyrkysové more, vysoké skaly, palmy a kokosové orechy. Ideálna kombinácia.

S drevenou loďkou sa pohrávajú vlny Andamanského mora a odrazu z diaľky pripomína Phi Phi Leh obrovskú kamennú loď. Najkrajší ostrov sveta. Väčší z dvojice menom Phi Phi Don leží kúsok odtiaľto. Je tu hlavný prístav a viacero hotelov od menších komplexov až po drevené chatky na brehu mora, ktoré splnia atribúty romantiky na maximum. Babylon jazykov sa tu mieša s exotickými tvárami a zovšadiaľ sa na ulicu dostávajú vône neprekonateľnej thajskej kuchyne.

Dary mora, ryby, kari, kokosová polievka, krevety v tamarindovej omáčke. Každý labužník si tu príde na svoje. Ostrov má v zásobe niekoľko zátok, kam sa dostanete len tak, že si prenajmete drevenú loďku a o pár minút si ukradnete kúsok raja. Voda je tu tak priezračná a čistá, že šnorchľovanie bude pripomínať potápanie sa v akváriu s exotickými rybami. Ak si so sebou vezmete kúsok banánu či ananás, budú Vám dokonca jesť priamo z rúk! Zažili ste to?

Podvečer ponúkne Phi Phi Don prechádzku na takmer najvyšší bod ostrova. Stovky schodov sa predierajú zelenou krajinou, no koniec má sladkú odmenu. Stačí si sadnúť na vrchole na veľké kamenné balvany, vziať si do ruky kokosový orech a počkať na najkrajší západ slnka v Andamanskom mori. Z pahorku krásne vidno ako sa dve čarovné zátoky snažia pobozkať, no bráni im v tom úzky pásik zeme vyplnený mestečkom Tonsai. Kto toto raz uvidí, už sa nebude chcieť vrátiť domov.

Luxusná romantika

Monako pozná vďaka jeho povesti azda každý. Ten kto sa prechádzal jeho ulicami ho má aj po rokoch v živej pamäti, ten na koho tento luxusný miništátik len čaká si ho predstavuje v mysli. Hovorí sa, že najkrajší pohľad na malú krajinu vtesnanú na francúzske pobrežie je z Kniežacieho paláca. Honosné jachty odpočívajú v prístave, výškové budovy sa štverajú do nebies a domy s vilami sa rozbiehajú do strmého kopca. To je pravé Monako, lákavé, príťažlivé, potiahnuté zlatou fóliou pod ktorou sa stretávajú významné osobnosti, najlepší športovci a svetoví štátnici. Čo Vás napadne prvé pri vyslovení názvu krajiny? Preteky Formule 1? Kasína? Luxusné autá? Nablýskané jachty? Daňový raj? Každá krajina má svoje symboly a Monako jednoducho nemôže byť výnimkou. Cesta od známeho Oceánografického múzea vedie do centra mesta okolo Katedrály Notre Dame.

Za roky sa stala miestom posledného odpočinku viacerých monackých panovníkov. Dva hrobky vynikajú medzi ostatnými, pretože ich spojila láska. Prvým je miesto, kde odpočíva americká herečka Grace Kelly, ktorá sa stala manželkou bývalého panovníka Rainiera III. Ten druhý patrí pochopiteľne manželovi, ktorý stál na čele kniežatstva neskutočných 55 rokov. Navždy tak budú po svojom boku. Každý deň si na chladných kamenných platniach možno všimnúť čerstvé kvety.

Uličky a schodiská stúpajú nahor k rozľahlému námestiu na ktoré vrhá tieň niekoľko bielych veží Kniežacieho paláca. Práve za jeho múrmi bije srdce celého kniežatstva, pretože práve odtiaľto od roku 1297 vládne rodina Grimaldi nad malým kúskom zeme. Vstup do paláca strážia vojaci v slávnostných snehobielych uniformách a niekoľko starých bronzových diel. Odrazu sa námestie začína plniť viac ako je bežné.

Ani Monako nie je výnimkou a pre turistov či okoloidúcich každý deň predvádza čestná stráž divadlo, kedy sa za zvuku dela vojaci okázalo vymenia. Priamo z námestia stačí prejsť pár krokov k nádhernej vyhliadke, odkiaľ sa môžu oči vznášať nad mestom. To je presne ten pohľad aký túži vidieť každý kto do Monaka zavíta. Neďaleko kruhového hotela Paris vidno tunel odkiaľ počas pretekov vychádzajú najlepší jazdci formule 1 a pokračujú až k mestskému bazénu s tyrkysovou vodou, prejdú okolo odstavených jácht a opäť sa v zákrute stratia v uličkách Monaka.

Dole v meste neďaleko mariny plnej jácht má Monako tú pravú stredomorskú atmosféru Azúrového pobrežia. Upravené ulice nad ktorými rastú staré domy, pod nimi žijú malé kaviarničky, obchody, butiky, ale aj luxusné obchody pre horných desaťtisíc. Sadnúť si tu na kávu však môže každý a stať sa na chvíľku súčasťou Monaka je príjemný pocit.

Štvrť La Condamine sa odrazu skončí a neviditeľná hranica ju oddeľuje od slávneho Monte-Carla s Kasínom. Otvorili ho už v roku 1856, len dva roky po tom ako zlegalizovali hazardné hry. Určite si vtedy neuvedomili, aké výhody to Monaku prinesie a že neprejde ani celé storočie a bude sa sem kvôli nim schádzať celosvetová smotánka. Monako je najromantickejšie večer. Všetko zaplavia svetlá a atmosféra každého strhne, že sa ani nenazdá a sedí niekde na vyhliadke so šampanským v ruke.

Čarovné Bruggy

Belgické Bruggy sa pravidelne umiestňujú medzi najromantickejšími miestami celej Európy, ak nie celého sveta. Nemôže za to len prekrásna architektúra, útulné reštaurácie alebo kamenné uličky nad ktorými rastú kostolné veže, ale predovšetkým kanále v ktorých sa každý večer zrkadlia odlesky starých domov a tiché, pokojné parky na brehu rieky. Ak na mesto padne tma a rozžiari svoje svetlá, ocitnete sa v belgickej rozprávke.

Najpôsobivejším miestom belgických Brúgg je bez akýchkoľvek pochýb hlavné námestie s názvom Grote Markt. Zlievajú sa do neho dláždené ulice starého mesta a skôr či neskôr na ňom skončí každý návštevník. Mnohí si prichádzajú posedieť do malých, typických podnikov či kaviarničiek, ktoré sú zasadené do farebných gildových domov so zašpicatenými strechami.

Podniky tu stoja jeden vedľa druhého, pričom nájsť miesto na večeru je niekedy takmer nemožné. Skutočnou dominantou celého námestia je 83 metrov vysoká veža Belfort, ktorá sa stala symbolom stredovekého mesta. Vystúpiť hore znamená zdolať 366 schodov, ale ako náhle sa pod Vami otvorí pohľad na starobylé Bruggy, nebudete ľutovať ani jedného schodu. Kým námestie Grote Markt je priestranné a dominujú mu vysoké stavby, malé námestie Burg ukryté medzi domami a parkom je jeho pravým opakom. Hoci v príťažlivosti sú v rebríčku obe na prvom mieste. Z námestia sa dvíha nádherná budova radnice Stadthuis.

Večer tu je kľud, no cez deň sa na námestí schádzajú pútnici, ktorí prišli na návštevu Baziliky Svätej Krvi. Úzky, kamenný prechod meria len niekoľko metrov, ale akoby bol každý krok sprevádzaný odlišným storočím. Monumentálna palácová architektúra pohltila uličku, no odrazu sa stratí a Bruggy nastavia svoju ďalšiu tvár. Má ich snáď tisíc! Kamenný most prechádza ponad kanál a na stojí na ňom niekoľko ľudí, najmä mladých párov. Vďaka takýmto pohľadom si Bruggy získali prezývku „Benátky severu" a titul najromantickejšieho mesta.

Vodná hladina mestského kanála pokojne stojí a pripomína zrkadlo. Čarovná noc na hladine kreslí odraz vežičiek, vysvietených domčekov, pestrej palety farieb a malého kamenného mosta ozdobeného zelenými popínavými rastlinami, ktorý sa vynoril z čiernej tmy. Stačí sa len započúvať do ticha, sadnúť si na okraj kanálu a zamilovať si toto miesto. Na Bruggách je krásne len tak sa bezcieľne prechádzať uličkami. Nemyslieť na to kam nás dovedú a splynúť s mestom.

Francúzska ikona

Patrí k ikonám Francúzska rovnako ako preslávená parížska Eifelovka. Oboma nohami stojí pevne na zemi, no predsa ho takmer zo všetkých strán obmýva more. Leží na rozhraní svetov tajomného Bretónska a historickej Normandie a podáva svedectvo miesta, kde sa stredovek ešte neskončil. Reč je o známom vŕšku svätého Michala známom ako Mont St.Michel. Práve Mont St.Michel často súperí s Parížom o prvenstvo najromantickejšieho miesta v krajine galského kohúta. Miesto na ktorom dnes kláštor alebo celý polostrov stojí poznali už starí Kelti. Podľa ich mytológie tu ležalo kedysi miesto, kam posielali duše svojich zosnulých. Verili, že je morskou hrobkou a všetky sa tu opäť stretnú. Možno sa to pri pohľade na kláštor nezdá, ale Mont St.Michel oslávil svoje 1308.narodeniny.

Cesta dnu do stredovekého mesta vedie bránou Porte de l´Avancée. Ľudia prúdia ulicou ako rozvodnená rieka, ktorá strhne každého. Tu začína francúzsky stredovek vpísaný do miestnej architektúry. Nad výlohami obchodov visia nádherné tabuľky s nápismi, alebo rovno obrázkami čo sa dá v danom obchode kúpiť. Staré fasády domov často krát zdobia malé drevené škridlice ponaliepané jedna vedľa druhej. Zašpicatené trojuholníkové strechy sa striedajú s vežičkami, no v oboch prípadoch prevláda kameň.

V niektorých domoch sú nenápadné hotely, iné zase svietia tak, aby si každý všimol, že sa vnútri podáva jedlo. Cez sklenené tabule vidno obrazne povedané až do kuchyne a návštevníkom na tanieri pristáva nejedná dobrota. Normandia je krajinou syra, jablkového cidre a more ju zásobuje rybami a morskými potvorkami. Z hlavnej ulice vybieha niekoľko vedľajších a viacero z nich stúpa smerom nahor.

Vedú priamo ku kláštoru, alebo ak chceme opátstvu ako sa St.Michel niekedy tiež zvykne prezývať. Ešte krajšie miesto, než samotný kláštor sú stredoveké hradby. Dá sa pod nimi prechádzať, nájsť si svoje vlastné útočisko a kochať sa na vlny Atlantického oceánu. Prílev zmení krajinu na nepoznanie a hovorí sa, že práve tu patrí k najsilnejším vo Francúzsku. Aj keď je fascinujúce prechádzať sa starobylými uličkami mesta s kláštorom priamo nad hlavou, ten najkrajší pohľad je na St.Michel predsa len z diaľky. Tu, sediac na kameni na dosah pobrežia vynikne jeho krása. Vynikne jeho štíhla kamenná veža so sochou archanjela a vďaka domom a múrom dostane miesto naozaj tajomný nádych. Čím dlhšie sa však na neho človek pozerá, tým rastie jeho túžba opäť byť jeho súčasťou. Čo na tom, že jeho bránou vyšli len pred malou chvíľkou? Spravte si tu spoločnú fotografiu, určite nikdy nevybledne.

Tomáš Kubuš
https://www.facebook.com/tomkubuscesty/