Ostrovný Cyprus patrí medzi najkrajšie krajiny, ktoré obklopuje Stredozemné more. Ukrýva v sebe nádhernú atmosféru podčiarknutú fantastickou históriou. Zastavil sa tu snáď každý, kto v dejinách tohto priestoru niečo znamenal a každý tu po sebe zanechal svedectvo svojej doby. Medzi najzaujímavejšie pamiatky Cypru však dnes patria nádherné kláštory, ktorými je krajina doslova posiata. Afroditin ostrov ako znie lichotivá prezývka čarovného ostrova otvára svoje brány pre všetkých.

Larnaka je bránou na Cyprus

Larnaka je po Nikózii a Limassole tretím najväčším cyperským mestom, no mnohých prekvapí, že má len okolo 75 tisíc obyvateľov. Lákavé pobrežie Stredozemného mora lemuje široká promenáda oddelená hlavnou cestou. Časť ktorá sa tiahne bližšie k pobrežiu prilákala stánky s občerstvením, odstavené mopedy, zmrzlinárne či malé, improvizované bary a len pár metrov od nej začína zlatý piesok končiaci vo vlnách príjemného mora. Pláž prilákala desiatky ľudí z okolitých hotelov, ktoré tu rastú nad vysadenými palmami. Zástupy slnečníkov akoby nemali konca kraja a zastavia sa až na konci zátoky v mieste, kde sa odrazu z kameňov vynorí stará križiacka pevnosť. Spoločne s kostolom sv.Lazara patrí dvojica pamiatok k najnavštevovanejším ikonám celého mesta.

Pevnosť postavili niekedy koncom 12.storočia, no na nej sa neskôr udomácnila novšia pevnosť, ktorá bola o takmer dve sto rokov mladšia. V tých časoch bol Cyprus najdôležitejším prístavom celého východného Stredomoria a práve Larnaka dokázala pritiahnuť veľkú časť obchodu. Pevnosť dnes pri prvotnom pohľade pôsobí ako kamenný dom. Má len minimum hradieb, jednu vežu ozdobenú cimbúriami, no inak ju pokrýva moderná zašpicatená strecha. Dnes sa za kamennou bránou rozleje vydláždené nádvorie, ktoré príjemne spestrili fialovými a ružovými kvetmi. Neďaleko pevnosti leží jedno z larnackých námestí. Na jeho konci sa priestor zvažuje o niekoľko schodov nižšie až k dverám do významného kostola sv.Lazara. Žiaden iný v Larnake nemá takýto význam. Jeho trojposchodová, hranatá zvonica chvíľku pripomína minaret, ale krížik každého vyvedie z omylu. Kostol postavili už v 9.storočí a pohľad dovnútra na krásne zdobený ikonostás napovie, že ho dnes má v rukách ortodoxná cirkev, ktorá má prevahu na celom ostrove. Podľa legendy je dole v útrobách kostola hrobka patriaca Lazarovi, ktorého zázračne zavolal Ježiš Kristus z ríše mŕtvych, keď robil zázraky vo Svätej zemi.

Lazar sa mal odplaviť sem na Cyprus, prežiť tu svoj život a pochovali ho priamo na tomto mieste. Viacero veriacich schádza tmavými schodmi do prítmia kamennej miestnosti a pozerajú sa na staré sarkofágy. Ulice starej Larnaky poznačila kamenná architektúra. Domy majú len dve, maximálne tri poschodia a takmer každý má pod sebou nejakú malú predajňu. Buď domácich výrobkov, medu, sladkostí alebo tu stojí rodinný podnik s jedlom odkiaľ rozvoniavajú perfektné ugrilované souvlaki. Tie sa považujú za národné grécke, ale aj cyperské jedlo. Grilované mäso dochutia bylinkami a citrónom a špecialita je na svete. Podvečer sa promenáda zmení na krásne miesto plné ľudí, ktorí sa tu prechádzajú a hľadajú, kde by strávili večer s priateľmi. Svetlá vysokých, drahých hotelov blikajú, z podnikov sa ozýva hudba, autá zaplnili cestu, motorky sa snažia pomedzi ne prepliesť a na pláži posedávajú skupinky ľudí. Aj pre toto ľudia milujú Larnaku, pretože si tu dokážu príjemne oddýchnuť a pritom aj niečo zažiť, vidieť a spoznať.

Rozprávka vnútrozemia menom Omodos

Cyperské mestečká nežijú len roztrúsené po pobreží, ale zahryzujú sa aj hlbšie do vnútrozemia. Najkrajším príkladom je pohorie zvané Troodos, kde ich nájdeme niekoľko a mnohé z nich pripomínajú rozprávkové miesta, kde sa zastavil čas. Každý si tu nájde to svoje najpríjemnejšie, no mnohí sa zhodnú, že práve malé mestečko Omodos patrí k pomysleným víťazom. Nad Omodom vládne ticho, pokoj, atmosféra miesta, kde neplatí čas a riadi sa len svojou vôľou. Kamenné cestičky sa rozbehli do vnútra mestečka, no to je natoľko malebné, že človek kráča pomaličky, aby mu neunikol jediný detail. Farebné okenice, drevené dvere, biele steny, kamenné doplnky, to všetko sa zmieša do jedného celku a vytvorí skutočne príjemne miesto pre život. Omodos však ešte nevytiahol všetky svoje tromfy. Mestečko je známe svojou pohostinnosťou a milými domácimi, ktorí sa objavia v uliciach, rozložia si svoje stánky či obchodíky a ponúkajú návštevníkov zo svojich tradičných výrobkov.

Mnohí v Omode vyrábajú domáce vína, sladkosti, med, pražené oriešky, chutné chlebíky z chlebovníka, koláče a v neposlednom rade aj olivové či iné oleje. Snažia sa predať, ale robia to nevtieravo a tak človek možno ešte ľahšie podľahne. Veď kto by odolal malému kalíšteku sladkého cyperského vína, po ktorom si zahryzne kúsok hroznového želé naplneného vlašskými orechmi? Láska tu ide skutočne cez žalúdok. Domáci sedia na stoličkách, ukrytí pod slnečníkmi a pri poháriku vína hrajú karty, zhovárajú sa či si dokonca spievajú pomalé a tiché piesne. Ulice dotvára kvetinová výzdoba a rozvešané tradičné obrusy, ktoré aj teraz ženy vyrábajú priamo na rohu námestia. Celý Omodos akoby sa sústredil do jedného bodu, ktorým je neveľký kláštor zo 17.storočia. V jeho útrobách je ešte väčší pokoj ako v uliciach a to je už teda naozaj čo povedať. Mních kráča nádvorím, no vzápätí sa niekam ukryje a niekoľko veriacich ticho stojí pri ikonách, ktoré majú magickú moc. Nad hlavou sa vonku vynorí kamenná zvonica a pod ňou malý oltárik s gréckou vlajkou a s niekoľkými menami tých, čo sa už do svojho mestečka nikdy nevrátia. Labyrint úzkych, farebných ulíc sa zapletie hneď za kostolom a každý jeho koniec Vás privedie na iné miesto, ktoré však bude spájať krása Omodu. Skutočne rozprávkové miesto

Unikátnosť cyperských kláštorov

Pohorie zvané Troodos zaberajúce takmer celý centrálny Cyprus je miestom, kde sa v malých dedinkách či mestečkách ukrývajú najkrajšie kláštory celého ostrova. Mnohé z nich sú natoľko unikátne, že sa dostali aj na prestížny zoznam UNESCO. Ak človek vyrazí z pobrežného Limassolu do vnútrozemskej Nikózie, cesta mu aj napriek tomu, že to nie je kilometricky ďaleko, zaberie niekoľko hodín. Pohorie Troodos je plné kľukatých zákrut, hlbokých údolí a vysokých, skalnatých štítov. Všade naokolo rozvoniavajú borovice a zakvitnuté kvety až pôsobí ako pľúca Cypru. Aby sa odkryli malé dedinky s unikátnymi kláštormi, treba prejsť priesmyk Kokkini vo výške 1350 mnm. Až za ním sa budú jedna za druhou predvádzať malé dedinky plné pokladov. Dve malé dedinky Pedoulas a Moutoullas sú od seba vzdialené len štyri kilometre a tak sa sem miestni prichádzajú prechádzať medzi posvätnými kláštormi. Pedoulas tvorí niekoľko desiatok domov postavených do svahu a medzi nimi sa objaví zvonica ozdobená krížom. Kostolíkov by sme tu napočítali rovný tucet, no len jeden z nich sa zaraďuje medzi unikáty pre ktoré sa sem oplatí merať cestu. Zhodou okolností patrí k tým najnenápadnejším. Oproti maličkému byzantskému múzeu s bustou Andreasa Elenasa stojí dom pripomínajúci neveľkú kamennú stodolu. Stačí jeden pohľad a človek ide ďalej, lenže práve tu platí, že skutočný poklad sa nachádza vo vnútri.

Kostol Archanjela Michala pochádza z 15.storočia a vtedy sa zvykli kostoly a sakrálne stavby kamuflovať za obyčajné domy, aby sa ochránili pred prípadnou hrozbou. Cyprus bol v histórii viac krát nepokojným miestom a preto museli miestni konať. Podarilo sa a tak sa dnes človek môže nadýchnuť viac než 500-ročnej atmosféry kostola prešpikovaného živými freskami. Vo vnútri je len niekoľko drevených stoličiek a priestor kam sa zmestí možno desať, možno pätnásť ľudí. Každý meter steny však pokrývajú nádherné, staré fresky s biblickými motívmi. Postavy svätcov sa striedajú, no tou najväčšou a najdôležitejšou je archanjel Michal s mečom v ruke. Prítmie ešte viac znásobuje mágiu celého miesta. Podobný kostolík, len o dve storočia starší nájdeme aj v susednej dedinke Moutoullas. Ten miestny sa volá Panayia tou Moutoulla a týči sa na vysokom pahorku, odkiaľ je vidno snáď všetky domy v údolí. Sympatický, cyperský kňaz v dlhej čiernej sutane a s hustou bradou na tvári prinesie kľúč a odomkne tajomný kostol. Ani tu nechýbajú krásne fresky a výklad kňaza im dodáva na vážnosti. „Tu je znázornené ukrižovanie Krista, vedľa sedí Panna Mária a tu stojí zástup svätcov" číta na stenách ako v otvorenej knihe. Rád sem chodieva. Žije v kláštore vzdialenom odtiaľto asi tri hodiny cesty, no keď má čas, príde sem načerpať energiu. Tú cyperské kláštory rozhodne vedia návštevníkovi dodať. Aj preto sú svojim spôsobom unikátne.

Križovatka kultúr

Kým na východe je najdôležitejším mestom Larnaka, tu na západe kraľuje slávny Paphos. Patrí k najhistorickejším mestám na Cypre a svoju viac než dve tisíc ročnú históriu rád predvedie návštevníkom. Je krásny príklad miesta, kde sa na malom kúsku mieša dedičstvo Rimanov, ranných kresťanov, Byzancie, Križiakov či dokonca britský kolonializmus a modernými víziami. Paphos je dodnes významným prístavným mestom a symbolom prístavu sa stala križiacka pevnosť. Nestojí v krajine ako mnohé ostatné, ale architekti ju postavili do zátoky na malý kus zeme, okolo ktorej sa rozprestiera more. Do vnútra vedie jediná cesta cez kamenný most. Pevnosť nie je vôbec veľká a hoci prvú a pôvodnú postavili Byzantínci, boli to križiaci 13. storočia, ktorí stavbe vdýchli dnešnú podobu. Tí ju postavili až po nešťastnom roku 1222, keď západom ostrova otriaslo veľmi silné zemetrasenie. Otrasy dokonca cítili aj v egyptskej Alexandrii či na líbyjskom pobreží. V druhej polovici 16. storočia obsadili pevnosť Benátčania a začali ju rozoberať, ale noví majitelia Osmani v nej znovu videli potenciál a obrnili ju mohutnejšími hradbami.

Prístav si žije svojim životom a vždy podvečer sa malé taverny zaplnia, aby na tanieroch mohli pristáť grilované ryby a dary mora vylovené len pred niekoľkými hodinami. Je tu aj korzo pokračujúce až do centra mesta. Zdá sa byť nekonečné, ale to si len človek praje, aby čas, ktorý tu strávil nikdy neskončil. Ťahákom Paphosu nie je len pevnosť, ale predovšetkým rímska vila obohatená o najkrajšie rímske mozaiky celého ostrova. Rímske základy s mozaikami stoja neďaleko ešte starších zvyškov, ktoré tu po sebe zanechali už Feničania či starovekí Gréci. Kráľovská hrobka stará 2400 rokov dokonca pomohla Paphosu k zápisu do zoznamu UNESCO. Rimania sa tu nádherne vyhrali. Aj dnes po toľkých rokoch sa z farebných mozaík vynárajú desiatky mytologických príbehov. K ním má Cyprus blízko, veď len niekoľko kilometrov odtiaľto stojí tyrkysová zátoka, kde sa podľa legendy mala z peny vynoriť Afrodita. Každý kameň tu má príbeh. Historickú mozaiky dopĺňajú aj starobylé kresťanské katakomby a niekoľko vzácnych kostolov. Tradícia kresťanstva je tu hlboká, veď koniec koncov, zastavil sa tu počas svojej cesty aj sv.Pavol. Aj napriek tomu, že je Paphos nabitý pamiatkami, na svoje si tú prídu aj tí, ktorí potrebujú k dovolenke iba more a slnko. Pláž v okolí mesta sa považuje za najlepšiu na ostrove a dokonca je Paphos vyhlásený aj pre svoj nočný život. Nielen Paphos má tak všetko, čo by si človek mohol priať, ale to isté spĺňa celý Cyprus.

Tomáš Kubuš

Facebook: https://www.facebook.com/tomkubuscesty/
Web: www.kubus.blog.sme.sk