Ostrov kvetov, večnej jari. Perla Atlantiku. Niektoré z desiatok pomenovaní jedného neskutočného miesta, ktoré som za 12 dní precestovala krížom-krážom. Nevidela som každučký kút Madeiry, no „ochutnala" som vysoké hory, čarovnú prírodu, ľadové more i miestne špeciality. Zažila veľa z toho najlepšieho. To, čo odporúčam zažiť aj tebe.
Z hora
Madeira je samý kopec. Potrápi šoférov. Potrápi nohy. A to i v meste, kde sa večne „musíš" funiac niekam štverať. Práve tam objavíš vyhliadky, ktoré ti poodhalia tajomstvá ostrova z jedinečnej perspektívy. Vyvýšené terasy, aj obec Monte, kam premáva lanovka, ti ukážu Funchal v plnej kráse. Jeho nekonečné more, na ktorom sa miestami odrážajú farebné pevnosti a budovy (starého) mesta. Všade prítomnú zeleň a z nej vykúkajúce kvety všetkých farieb.
Hlavné mesto v miniatúrnej podobe uvidíš i z Cabo Girao, ktorý je vo výške cca 590 metrov nad morom jedným z najvyšších morských útesov Európy. Pod tebou budú len more a polia. Úrodná platforma vytvorená vlnami, kedysi prístupná len loďou, dnes tiež lanovkou. Vďaka presklenej vyhliadkovej terase budeš mať pocit, akoby si sa nad ňou vznášal.
V iných častiach zeleného ostrova zo ťa závratných výšok očaria nekonečné hory a kamenné formácie. Z do neba rastúcich štítov akým je Pico do Arieiro, tretia najvyššia hora Madeiry. Vďaka asfaltke v oblakoch, stúpajúcej do výšky 1818 metrov, sa autom dostaneš až úplne k vyhliadke, odkiaľ za jasného dňa vidieť i Porto Santo. Na Pico do Arieiro sa môžeš vydať aj po vlastných. Vedú k nemu značené chodníky, pokračujúce k najvyššiemu štítu.
Okrem hôr výhľadmi najviac prekvapí a poteší východ. Za zastávku stojí Miradouro da Guindaste, týčiaci sa nad mestom Porto da Cruz. No to najlepšie si Madeira necháva na koniec. Najvýchodnejší bod ostrova, Ponta de São Lourenço. Jedno z posledných nedotknutých miest (tejto časti) Európy, čo vyzerá ako koniec sveta. Je prírodnou rezerváciou zo sopečných skalných formácií, z ktorej okrem severnej a južnej časti vidieť občas aj Porto Santo a veľryby. A odľahlú prírodnú pláž Prainha s čiernym pieskom, rozprestierajúcu sa priamo pod útesmi.
Tip: Bez ohľadu na to, či sa chystáš prenajať si auto alebo kúpiť organizovaný výlet, odporúčam staviť na vozidlo bez strechy (populárne sú napríklad jeepy). Jazda ostrovom je úplne iným zážitkom, ak medzi tebou a krajinou nie je sklo.
Vo vlnách sviežeho Atlantiku
V decembri na piesku, a vo vyhriatom mori, som sa videla už pri kupovaní letenky. Nevydalo. Nikto mi nepovedal, že Madeira nie je klasickou plážovou destináciou. Že more je búrlivé a nie celkom vyhriate aj na vrchole letnej sezóny. Že pláže ostrova sú hlavne kamenisté, s veľkými okruhliakmi. Tie piesočné sú zriedkavejšie. Je to napríklad Praia Formosa, s čiastočne čiernym pieskom, v najzápadnejšej časti Funchalu. Ďalšie sú na juhozápadnom pobreží v Calheta, alebo na juhovýchode pri meste Machico.
No to, čo pre jedného môže byť nedostatok, bolo pre mňa šancou objaviť niečo nové. Lávové kúpaliská a bazény. Pár menších nájdeš vo Funchale, pri Praia Formosa. Za tými najlepšími zamier na jedno z najvyhľadávanejších miest ostrova. Do Porto Moniz, ktoré má prírodné morské kúpalisko, aké neuvidíš nikde inde.
Vsadené do čiernych vulkanických skál s neustálym prílivom tyrkysovej vody. Často, i v lete, sa ale stáva, že na skaly narážajú mohutné vlny nepokojného mora. Vtedy býva z bezpečnostných dôvodov kúpalisko zavreté. Skontroluj si to predtým, ako sa tam vyberieš. V rybárskej dedine v severnom údolí totiž okrem bazénov (a reštaurácií podávajúcich ryby s grilovaným banánom) nič nie je.
Tip: Milovníci jemného piesku by mali zamieriť na 75 km vzdialený ostrov Porto Santo. Nechýba mu pár múzeí, reštaurácii a miesta na prechádzky, ale je hlavne o nádherných plážach a kúpaní. Preto si na návštevu radšej vyber slnečný a teplý deň.
Popri levadách k vodopádom
Keď som slovo „levada" počula prvýkrát, predstavila som si nejaké konkrétne pohorie. Snáď najvyššiu horu Madeiry. Nebola som veľmi blízko. Levada je unikátny zavlažovací systém vytvorený stovkami kilometrov kanálov. Vybudovali ho otroci ešte za čias prvých kolonistov, aby voda večne upršaného severu zavlažila aj suchý juh. Levady, a voda z horských vodopádov, i dnes slúžia ľuďom v údoliach a ich (banánovým) poliam a plantážam. A časom sa dočkali ďalšieho využitia. Pri kanáloch totiž vznikli cesty na ich údržbu, ktoré sú obľúbené turistami.
Je nimi popretkávaná napríklad planina Paul da Serra. Tá je vo výške 1400 metrov najvyššie položenou, aj najrozsiahlejšou planinou Madeiry. Leží na západe ostrova a na jej vrchol sa môžeš vyviezť cestou, ktorá skôr pripomína trať horskej dráhy zábavného parku. Alebo sa prejsť popri kanáloch, obdivujúc pri tom pohľad na okolité údolia, kde okrem veterných mlynov, a občas nejakej tej (štvornohej) kravy, nič nie je.
S levadami je úzko spojená tiež obec Ribeiro Frio, v preklade studená voda. Dostaneš sa tam autobusom z Madeiry. Jej okolie je prakticky celé národným parkom a populárnym začiatočným bodom viacerých levád. Náročnejších aj jednoduchších trás, vedúcich zeleným lesom plným kvetov, popod skalné brány a často k nejakému z vodopádov. Tie sú vďaka čistej vode príjemným osviežením po dlhej túre. Dobre padne tiež výborný obed v Ribeiro Frio, známom farmou s pstruhmi, ktoré sú na Madeire veľmi populárne. Ochutnaj ich v miestnej reštaurácii Faisca.
Tip: Ak chceš ísť na túry, nechoď na Madeiru v zime. Síce sa jej hovorí ostrov večnej jari, ale to vo vyšších polohách, kde často prší, až tak neplatí. V každom prípade si nezabudni pribaliť poriadnu obuv.
Kam ešte vyraziť?
Pozorovať. Delfíny, veľryby, vtáky, vzácne tulene pri „Desertas Islands". Môžeš si vybrať. U mňa to vyhral výlet na katamaráne (za delfínmi, ale videli sme veľryby) z prístavu Funchal, počas ktorého sme obdivovali aj kus pobrežia (dostali sme sa až takmer ku Cabo Girao).
Populárna je i Santana. Ale až príliš. Niežeby trojuholníkové, slamené domčeky, v ktorých ľudia kedysi normálne bývali, neboli pekné. Dnes sú skôr turistickou atrakciou, slúžia predraženým obchodom so suvenírmi. Stačí preletieť, vyfotiť a ísť ďalej.
Madeira je ostrovom vodopádov. Jeden z najslávnejších je Brides Veil (nevestin závoj) na západe ostrova. Voda tu padá z vrcholkov hory až do mora. Padajúca voda vytvára bielu penu a tá pripomína závoj, vraj preto ten zvláštny názov.
Autor a foto: Jana Kristeková
Web: http://travelville.sk/
