Tiež poznáte ten pocit „svrbenia" na zadku? Navyše keď všade naokolo sú lacné letenky? Tak presne ten pocit som mal pred nejakým časom, keď som si s kamošmi kúpil letenky na víkend do bulharskej Sofie za facku.
Nikdy predtým som v Bulharsku nebol, tak som začal s pomalým (veľmi) researchom. Mám rád plánovanie, ale z rôznych príčin mi to v tomto prípade nevyšlo. Kamarát žijúci v Sofii mi povedal o Free Sofia tours, ktorí sprevádzajú ľudí mestom 365 dní v roku za každého počasia, aj keby bolo pekne. Naša sprievodkyňa bola veľmi milá a navyše vtipná, dokonca sa pýtala rôzne otázky a rozdávala cukríky za správne odpovede. Ukázala nám všetky hlavné pamiatky, ktoré sme si chceli obehnúť neskôr samostatne kvôli fotkám, vyšlo nám to len čiastočne.
Vitoshaboulevard – najrušnejšia ulica v meste. Miesto kde je všetko pohromade: rôzne obchody či bary a reštaurácie na všetky spôsoby. My sme tu cez víkend raňajky, dezert, večeru aj zopár drinkov, všetko v pohode aj za ceny podobné našim či dokonca lacnejšie. Vidieť odtiaľto neďaleké hory Vitoshamountainči kostol Sv.Nedeľa. Jeden obed sme si vychutnali v tradičnej bulharskej reštaurácií, druhý na vrchole mrakodrapu s krásnym výhľadom na Sofiu.
Alexander Nevski Cathedral - dominanta Sofie. Jeden z jej hlavných symbolov a primárnych cieľov turistov. Končia tu všetky prehliadky. Nádherná budova, do ktorej sa zmestí až cca 10 tisíc ľudí. V meste je viacero zaujímavých budov, ale žiadna sa nevyrovná tomuto skvostu. Pomenovaná je po ruskom princovi, na počesť ruských vojakov, ktorí zomreli v Rusko-Tureckej vojne. Kto chce, históriu si nájde na nete, tu je pár fotiek. Vstup do nej je zadarmo, ale pripláca sa za fotky a videá... Pár metrov od chrámu bývajú burzy starožitností, hlavne predmetov z druhej svetovej vojny. Dajú sa tu nájsť veľmi zaujímavé kúsky po vojakoch.
Socha Sv.Sofie – ďalší zo symbolov mesta. Táto bronzová socha stojí na mieste, kde do roku 2000 stála socha Vladimira Iljiča Lenina. Symbolom je preto, že Sv.Sofia je patrónom mesta.
V nedeľu na Deň armády 6.mája sa konala prehliadka armády , konajúca sa aj v ďalších mestách Bulharska. Mali sme možnosť vidieť okolo 700 vojakov, 3 stíhačky a veľa rôznych obrnených vozidiel či tankov. Všade sa tlačilo veľa ľudí, kývali vojakom a vojaci im to opätovali úsmevmi a mávaním. Trvalo to celé asi dve hodiny, nikde v okolí námestia Alexandra Battenberga sa nedalo chodiť, všetko bolo uzatvorené, najlepšie miesta samozrejme vyhradené pre papalášov.
Prešli sme sa aj do parku Borisova gradina, kde sme v zábavnom kútiku chytali kačičky na rybársky prút. Šéfinko nám zabudol povedať, že sa počítajú body iba z prvých 9 kačičiek. No my sme si robili kôpky vedľa vedier plných kačičiek, v rybníku ostalo fakt pár kačičiek. Keď to zbadal náramne sa smial a ukázal na stenu aby sme si rovno zobrali čo chceme. Voľba padla na 4 šarkany. Tak sme sa naháňali s nimi po parku až sme prišli k pamätníku Bratska mogila. Tento park je super miesto na relax, ak by sme mali viac času a neponáhľali sa, určite by sme sadli na trávu, dali pivko a oddychovali. Bolo tu veľa rodín. Či len tak sedeli, alebo sa premávali na šlapacích autíčkach, alebo sledovali ako sa deti šantia.
Ubytko sme ja s kamarátkou riešili cez couchsurfing, náš hostiteľ Dobromír bol super chlapík, počkal nás v noci v meste, čosi sme stihli aj vypiť a pokračovali sme u neho doma až do rána a kecali. Ďalší dvaja kamoši mali zarezervovaný hostel. Ďalšou alternatívou pre mňa bolo airbnb, kde sa takisto dalo nájsť lacné a pekné ubytovanie, hlavne v centre mesta. Po registrácii cez tento link dostanete zľavu pri zaplatení kdekoľvek na svete pôjdete: http://www.airbnb.cz/c/lukasz102
Mal to byť len výlet na víkend niekam kde to nepoznám, nič som od toho nečakal. Sofia ma ale príjemne prekvapila. Viacero miest hodných návštevy a videnia. Za celý víkend som minul okolo 100 eur, a to vrátane letenky. Pri počasí, aké sme mali my, to boli dva super dni počas ktorých sme videli a zažili veľmi veľa. Dobré jedlo, zábavu, bary, relax, pamiatky, nových ľudí. Samozrejme, že sme nestihli všetko. Jedna cestovateľka, ktorú som raz stretol povedala: „ Na mieste kde som, nechcem vždy vidieť všetko. Niečo musí ostať, aby som mala ešte chtíč sa tam vrátiť." A tak možno ešte raz...
