Normandiu väčšina pozná ako jedno z miest na Tour de France, prípadne ešte z dejepisu matne zalovíte v pamäti vylodenie v Normandii z 2. svetovej vojny. Normandia vás však príjemne prekvapí. Zaujímavé pobrežie, stredoveké centrá miest, malebný vidiek a vojnová história, ktorá chytí za srdce aj laikov.

AKO SA TAM DOSTAŤ: Ideálne je kúpiť si lacnú letenku do Paríža, na letisku si požičať auto a vyraziť. Z letiska k našej prvej zastávke to bolo necelú hodinu aj pol. Pozor na diaľničné poplatky. V priemere sa platí cca 9€ na 100 km diaľnic. Ak nechcete platiť, vydajte sa cestami cez pekný normanský vidiek. Na okresných cestách sa cez víkend pripravte na pelotóny cyklistov spomaľujúcich premávku. Prvý pelotón sme obiehali so záujmom, ďalšie už boli otravné.

Po francúzskych cestách na severe sa všeobecne šoféruje dobre. Prísne zákony a pokuty v rámci cestnej dopravy vytvárajú na francúzskych cestách vcelku pohodovú situáciu. Ak zvyknete prekračovať rýchlosť či robiť iné blbosti, tam si to radšej odpustite – inak vás čaká mastná pokuta.

KEDY TAM ÍSŤ: My sme boli koncom apríla. Bolo to vcelku fajn. Len sa pripravte na vietor, občasný dážď a nižšie teploty. Odporúčam druhú polovicu mája alebo jún, počasie by malo byť už oveľa lepšie. V júli a auguste je síce v Normandii z hľadiska počasia asi najideálnejšie, ale všade bude extrémne veľa turistov (hlavne Francúzov).

Normandia má kopec pláží a pekných letovísk. Kto neznáša šialene vysoké teploty letného Stredomoria, sever Francúzska je ideálny. Kúpanie je však len pre otrlejších. Voda je studená aj v lete.

GIVERNY

Ja, ako milovník impresionistov, som musela vidieť dom jedného z najznámejších maliarov, Clauda Moneta. Sídlo s obrovskou záhradou v Giverny je len čosi vyše hodiny autom z Paríža (rátam letisko, nie centrum).

Monetov dom nie je klasické múzeum s vitrínkami a popiskami. Budete mať možnosť prechádzať sa miestnosťami, ktoré vyzerajú úplne rovnako, ako keď tam Monet s rodinou žil. Nahliadnete do jeho kuchyne, ateliéru či spálne. Nemenej zaujímavé sú Monetove obrovské záhrady. Okrem krásne upravených kvetinových záhonov sa dostanete k japonskému bambusovému hájiku a notoricky známym jazierkam s leknami (áno, tie z obrazov, ktoré visia v svetových galériách). Všetko tam bolo naozaj nádherné, ale ak vás otravujú hordy turistických skupín, vyberte sa tam radšej ráno alebo neskôr poobede a určite nie cez víkend. My sme tam boli v sobotu a toto fakt nechcete.

ROUEN

Ak máte radi stredoveké mestá, tak Rouen bude pre vás to pravé. Neveľké historické centrum s obrovskou katedrálou sa dá celé peši zvládnuť do 3 hodín. Aj to som sa ja motkala a fotila si všetko okolo mňa J My sme si na Rouen vyhradili jedno poobedie. V uličkách so starými domami som sa cítila ako v nejakom historickom filme.

Podobné stredoveké uličky ako v Rouene nájdete na severe Francúzska napríklad aj v meste Caen, Vannes či Rennes. Výnimočnou je rouenská katedrála Notre Dame, ktorá bola so svojou výškou 151 metrov dlho najvyššou na svete. Potom ju na konci 19.storočia o 6 metrov prebehla katedrála v Kolíne nad Rýnom. Aby to nebolo take jednoduché, Rouen má pre istotu dve katedrály. Obe sa oplatí vidieť aj zvnútra.

ÉTRETAT

Z Rouen sme sa na ďalší deň ráno vybrali na kriedové útesy Étretat. Autom to bolo čosi vyše hodiny jazdy. Po príchode do mesta môžete parkovať dole pri mori, alebo sa autom vyštverajte na severný útes, kde je aj malý kamenný kostolík. Vedie tam dobrá cesta a parking je zadarmo. Na útesy Étretat si dajte asi 4 hodiny. Počasie sa zmenilo za ten čas asi osemkrát, ale fučalo stále rovnako. Odporúčam teda čiapku a aj pršiplášť.

Už len keď sa snažíte zaparkovať auto na kopci, tak vás útesy ohromia. Modré more, biele skaly a obrovitánske prírodné skalné oblúky k tomu. Z auta som vyletela jak strela, aj keď silno pršalo, tak ma to nadchlo J

Najfotografovanejšie útesy Európy sa akoby skladajú z dvoch častí a medzi nimi je v strede zátoka, kde vyrástlo mestečko. Zo skál máte neskutočné výhľady na more a útesy oproti. Medzi jednotlivými skalami vedú chodníky až dole na pláž. Pozor však na silný príliv a odliv. Superlatívy tomuto miestu patria oprávnene. Zmienku o Étretat nájdete viackrát vo francúzskej literatúre a aj na obrazoch impresionistov.

Po celej dĺžke útesov vedie chodník. Začnete na jednom kopci, zídete dole k mestečku do zátoky, prejdete cez pláž a vyleziete na ďalší útes. Odporúčam ísť určite na oba útesy, neviem sa rozhodnúť, ktorý bol úžasnejší.

HONFLEUR, TROUVILLE A DEAUVILLE

Honfleur je typická rybárska dedina na pobreží mora. Čo tam priťahuje hordy turistov, je doslova rozkošná malá zátoka s farebnými domčekmi. A keďže ja mám slabosť na farebné domčeky, turisti neturisti, musela som tam ísť. Hej, bolo tam naozaj extrémne vela ľudí, ale mne to nevadilo. Domčeky stáli za to. Okrem zátoky sa choďte prejsť do starých uličiek mesta. Podobné ako v Rouen, ale v menšom. Aj Honfleur bol obľúbeným "modelom" pre impresionistov a ich nasledovníkov.

Trouville a Deauville sú jedny z najobľúbenejších prázdninových letovísk na severe Francúzska. Širokánske pieskové pláže a kúpeľná architektúra sa vám bude páčiť. My sme tam boli v nedeľu, a aj napriek studenému aprílovému počasiu boli pláže plné. Celé rodiny, páry alebo ľudia len tak sami sedeli na pláži, decká stavali hrady, dospelí si čítali, hrali frisbee....stretli sme aj jazdcov na koňoch. No úplná idylka.

PLÁŽE VYLODENIA V NORMANDII (D-DAY BEACHES)

Ako fanúšik vojnovej histórie som sa na pláže vylodenia v Normandii tešila asi najviac. A nesklamalo. Ako si z dejepisu pamätáte, spojenci počas 2.svetovej vojny otvorili západný front práve v Normandii. Na základe viacerých faktorov si spojenci na inváziu vybrali širokú zátoku, ktorú rozdelili na 5 častí. – Sword, Gold (britské jednotky), Juno (kanadské jednotky), Omaha a Utah(americké jednotky).

Aj keď medzi najnavštevovanejšie pláže patrí Omaha Beach a Gold, ja som chcela vidieť všetky. Návšteva pláží v pondelok sa ukázala ako super nápad. Všade bolo málo ľudí, miestami nikto. Začali sme plážou Sword asi o ôsmej ráno. Nikde nikto a odliv. Paráda. Presun autom na ďalšiu pláž Juno trval autom cestou tesne pri mori len pár minút.

Ak sa z pláže vyberiete do najbližších uličiek priľahlých dedín, budete sa cítiť akoby ste boli priamou súčasťou hier Call of Duty či Medal of Honor. Máte radšej filmy? Prechádzka medzi starými kamennými domami vás možno naladí na Vojaka Ryana od Spielberga.

Na nasledujúcej zastávke – pláž Gold, sa už motkalo viacej ľudí. Mezi plážou Gold a Omaha sa určite zastavte v dedine Arromanches Les Bains. Sú tam zvyšky lodí a spojeneckého prístavu. Pred návštevou tohto miesta odporúčam pozrieť si čas odlivu. My sme prišli počas prílivu a zvyšky techniky, ku ktorým sa inokedy dá prejsť peši po pláži, boli zaliate vodou.

Pláž Omaha sa mi zo všetkých pláží páčila najviac. V jej blízkosti, v dedine Colleville sur Mer si Američania postavili pamätník a obrovský cintorín pre svojich padlých v 2.svetovej. Len čo vojdete, počujete dojímavú hudbu, ako prvé si všimnete mená padlých, fotografie, krátke popisky, symboly vojny…ja som zvyknutá na kadečo, ale toto ma normálne dojalo. Amíci to fakt vedia. Emócie vybičované. My sme tam dokonca stretli veterána – teraz už starého pána na vozíčku, ktorý sa ako vojak zúčastnil vylodenia. Veľmi silné. Svoje múzeá majú aj Briti a Kanaďania (pri plážach Juno a Gold), ale tie sme vynechali.

Na plážach Vylodenia v Normandii sme strávili takmer celý deň. Myslím si, že aj toho, kto históriu nemusí, tieto miesta zaujmú. Ak sa vám tam podarí ísť v pracovný deň, bude to mať o to špeciálnejšiu atmosféru.

Na ďalší deň sme plynule prešli do Bretónska. O tom som písala v mojom predchádzajúcom článku.

Ivana

Fotky z mojich ciest nájdete na mojom instagrame: @owl.wants.to.travel

Autor: Ivana Lempeľová