Priateľka odletela na predĺžený víkend do Madridu za kamoškami a ja si hovorím no nebudem ja doma ani keby čo bolo. Stačilo 5 minút a letenka do Malma bola doma. Vo Švédsku som ešte nikdy nebol, Dánsko a Kodaň sú len cez most tak si hovorím, že zabijem dve muchy jednou ranou. Do pár dní od zistenia zopár info, že kde to vlastne idem a poslaných niekoľkých žiadostí na couchsurfingsom mal už 3 hostiteľov. Pre tých, ktorí neviete o čo sa jedná, ide o možnosť poskytnúť svoj gauč inému cestovateľovi zadarmo, alebo sa zadarmo vyspať na cudzom gauči hocikde vo svete na základe určitých informácií v profile a referencií od iných cestovateľov. Toto bol už môj siedmi trip cez couchsurfinga človek sa vždy teší rovnako na spoznanie novej krajiny tak ako aj na nových ľudí,ktorých som mal počas svojich výletov možnosť spoznať už naozaj veľa.
Pamiatky a podobné veci ani opisovať nejdem veď to si vygooglite raz dva. Napíšem vám zopár zážitkov z couchsurfingu a nejakú tú zaujímavosť. Malmo bolo napríklad pekné mesto ale po chvíli sa tam človek nudil. Po niekoľkých hodinách strávených chodením tu a tam som sa vydal nájsť svojho prvého hostiteľa Leifa z malého mestečka Lomma. Pri konverzácií so šoférom autobusu ohľadne platenia, ktoré je zásadne iba platobnou kartou som ostal naozaj milo prekvapený ako každý vo Švédsku hovorí anglicky a bolo jedno či vodič autobusu alebo študent.
Môj prvý hostiteľ mal byť teda Švéd Leif, avšak som zostal prekvapený keď mi dvere domu otvorila mladá Britka, čo som hneď spoznal podľa prízvuku, ktorý naozaj nemusím. Asi až po pol hodine rozhovoru som zistil, že ona je vlastne iba frajerka syna môjho hostiteľa a teda ho tam mám počkať. 60-ročný típek sa dovalil asi okolo 11 večer z divadla, pozdravil sa, predstavil sa, ukázal mi izbu a išiel si ľahnúť a odvtedy som ho vlastne už nevidel, pretože na druhý deň keď som sa zobudil,už bol zasa fuč. Trocha ma to mrzelo, lebo vždy sa snažím s ľuďmi nadviazať kamarátstvo a spoznať ich kultúru čo sa mi bohužiaľ v prvom prípade moc nepodarilo. Na druhý deň som vstal, osprchoval sa, pobalil a odobral sa do študentského mestečka Lund, kde ma už mal čakať ďalší couchsurfer Shaun.
Podľa inštrukcií môjho ďalšieho hostiteľa Shauna som celkom jednoducho našiel tú bielu budovu s vlajkou s červenou hviezdou v znaku, čo symbolizovalo ich študentský spolok „Smalands“ ktorý je založený na základe socializmu,feminizmu a anti-kapitalizmu. Niečo také si počas mojich študentských čias na intráku ani len neviem predstaviť. Lund je mesto, kde žije viac študentov ako domácich obyvateľov a naozaj tam majú pekné budovy rôznych fakúlt, knižnice atď. No proste niečo, čo u nás nemáme. Shaun býval na 8. poschodí, na chodbe bolo 6 izieb a spoločná kuchyňa. To neznamená 6x3 ľudia ako na mojich bývalých intrákoch v Mlynskej, ale 6 izieb po jednom študentovi, kde mal každý vlastnú kúpeľňu a WC. Po príchode na Shaunovu izbu som bol predstavený jeho dvom potkanom, naozaj myslím potkanov a nie spolubývajúcich, ktorí s ním žili a teda oficiálne som sa mohol stať členom intrákovej izby. Predtým ako sme šli spať sme sa ešte počas večere stretli v kuchynke s Číňanom, Švédkou, Fínkou a teda zabudol som napísať, že Shaun bol Američan. Celkom pekná zostavička národov a hneď všetci socialisti začali do mňa búšiť, že prečo nechceme na Slovensku tých imigrantov.
Hádať sa so socialisticko-feministicko-antikapitalisticky založenými ľuďmi zo spolku Smalands ani nemalo význam a tak som radšej debatu presmeroval na výšku korupcie v našej krajine z čoho ostali všetci v nemom úžase. Ja som zas naopak ostal v nemom úžase, keď medzi rečou Číňan pustil z jeho mobilu slovenskú repovú pesničku s tvrdením, že síce nevie o čom típek spieva, ale že sa mu to páči. Po celkom bohatej debate a výmene názorov na aktuálnu situáciu vo svete som sa teda pobral spať do Shaunovej izby a k potkanom. Pozerám sa na ten jeho gauč, ktorého rozmery by vyhovovali tak pre majstra Yodu a začínam sa báť najhoršieho a teda jednej spoločnej postele. Moje obavy sa však nenaplnili a bola mi zaobstaraná nafukovacia posteľ, ktorá sa nikam inam nezmestila iba pri tie dva potkany a teda som mal možnosť celú noc počúvať ako zhadzujú hovienka z klietky na zem pri moju hlavu. Toto veru v hocakom hotely nekúpiš.
Nasledujúce ráno ma čakal trip nazad do Malma odkiaľ som sa vlakom vybralcez most do najbližšej dediny a čo čert zrovna nechcel bola to Kodaň. Povýstupe z vlaku ma čakal načačkaný transparent „Vitajte Imigranti“ a ohradenázóna plná oblečenia. Moc ich tam však to oblečenie nezaujímalo, nakoľko ako somsi stihol všimnúť, väčšina z utečencov chodila veľmi slušne oblečená a každýmal mobil. Naozaj ma však uchvátilo to nadšenie pre pomoc imigrantom od Švédovaj Dánov. Utečencov som mal už dosť a tak som sa vybral do ulíc Kodane hľadaťbicykel. Nehľadal som však len tak hocaký bicykel hocikde. Nedávno v Kodanispustili sieť nových e-bicyklov na pohon so vstavaným tabletom s GPS a podobnea tak ešte pred odchodom do Škandinávie som si vytvoril účet na www.bycyklen.dka keď som si bajk našiel už som sa len prihlásil a bajk sa mi automaticky odomkol.Zabudovaný tablet obsahuje GPS, všetky turistické pamiatky, reštiky, hotely,odchody vlakov a autobusov, zobrazuje rýchlosť bicykla ale aj batériu, ktorá sadá vybiť do dvoch hodín ako som sám zistil. No čo, nechcelo sa mi toľko šľapať,tak som mal nastavený dedinský mód a tak som mal z bicykla motorku.
Bicykel je jednoznačne najlepší dopravný prostriedok v Kodani. Áno, môj výber nebol najlacnejší, ale za 5 hodín jazdenia po meste som ho prezrel takmer celé a zaplatil som necelých 25 Euro. A k tomu všetkému to bola super zábava všetkých obiehať a robiť sa, že pedálujem. Ale naozaj, občas som aj zamakal. Nastal však čas ďalšieho stretnutia s mojím posledným couchsurfing hostiteľom Yairom z Izraela. Yair ma privítal v jeho útulnom byte a v momente mi stihol vysvetliť, že vlastne v deň mojej návštevy sa oslavuje aj židovský nový rok známy ako Rosh Hashanah a že ma pozýva na večeru s jeho priateľmi u neho doma.Takéto pozvanie sa neodmieta, veď prečo neoslávil nový rok už v predstihu? Sámsom sa dokonca podieľal na príprave typických Izraelských jedál k novému roku.Presnejšie som krájal jablká na malé mesiačiky a bol som kúpiť v obchode humus,typickú Izraelskú cícerovú nátierku a Yair bol s mojím výkonom veľmi spokojný.
Na večeru nás bolo spolu 8. Môj hostiteľ Yair a spolu s ním ďalší dvaja homosexuáli z Malma. Mladá Izraelčanka, mladý Dán a staršia zrejme Dánka s dcérou. Všetko to boli veľmi milí ľudia a keďže som bol jediný, ktorý nerozumel po dánsky tak všetci rozprávali anglicky. Jav, ktorý sa medzi Slovákmi často nevidí. Celý večer sa niesol v znamení hebrejčiny, lámania chleba, pitia vína z jedného kalicha, chutného izraelského vegetariánskeho jedla ale aj rozhovorov o bohu a detailného rozoberania starého zákona pričom som bol síce už dávno stratený ale fascinovala ma ich zaujatosť a vedomosti.
Aj keď to bol iba 4-dňový výlet stihol som si prezrieť 4 mestá ale najmäspoznať mnoho skvelých ľudí rôznych vekových skupín, národností, kultúr,vierovyznaní a toto ma vždy na konci výletu robí šťastným, pretože takýto ľudiarobia zážitky nezabudnuteľnými.
Autor a foto: Richard Jančovič
www.mywaytotravel.com
