Plavky, opaľovací krém a žabky putovali do kufra, keď som sa máji balila vytešená na „letné" dobrodružstvo. Kto by len vtedy tušil, že mi budú zbytočné, a že ich vlastníctvo budem dokonca zapierať. Kto by len tušil (alebo si pozrel), že leto na Špicbergoch znamená teploty len tesne nad nulou.

Ostrovy známe ako Špicbergy sú nám pomerne vzdialené. Diaľkou, cenami i spôsobom života. Pre niektorých sú zamrznutou pustinou s pár (rozpadnutými) osadami a domami. Pre iných domov, ktorý by nevymenili za nič na svete. Hoci, ak ti to povie niekto, kto sa sem presťahoval z domčeka na pláži vo Francúzsku, zaťukáš si na čelo. Aké boli Špicbergy pre mňa?

Pyramiden a iné (opustené) osídlenia

Keď som prvýkrát zočila medzi výletmi „Pyramiden", vynorili sa mi v mysli objekty podobné egyptskému divu sveta. Hostia, ktorí teda čakali, že „stavby podobné pyramídam" uvidia, boli isto poriadne prekvapení po tom, čo ich katamarán zobral k Sovietskemu mestu duchov pomenovanom po neďalekej hore pyramídového tvaru.

Kedysi pod horou stála banícka osada s 1000 obyvateľmi. Opustili ju narýchlo koncom 90. rokov. Infraštruktúra i budovy ostali na mieste. Nedotknuté, ale opustené a z vnútra neprístupné. Okrem nich tu stoja 2 najsevernejšie sochy Lenina a najsevernejší klavír. A dokonca aj hotel, vďaka ktorému môžeš na vraj najstrašidelnejšom mieste sveta stráviť noc. Napriek tomu znovuotvorenie osídlenia v pláne nie je. A tak jedinými obyvateľmi ostávajú ľadové medvede, turisti a pár ľudí, ktorí ho udržiavajú a sprevádzajú ním odvážlivcov.

Sovieti majú na ostrovoch aj ďalšie osídlenie - Barentsburg, dodnes plne funkčné mesto s neuveriteľne lacnou ruskou vodku. Obe tieto osady sú prístupné z Longyearbeanu. Funkčného „hlavného" mesta a hlavného nórskeho osídlenia na ostrovoch. Pýši sa populáciou 1800 ľudí a všetkým najsevernejším – bankomatom, kostolom, univerzitou, komerčným letiskom, poštou, múzeom i pivovarom, využívajúcim na výrobu piva vodu z ľadovca.

Longyearbean nie mesto, ktoré ťa očarí svojim pôvabom. Jeho domy majú byť (a sú) v prvom rade funkčné (chránia pred nepriazňami počasia), až potom oku lahodiace. Na prvý (i na druhý) pohľad pripomínajú lodné kontajnery. Zaujmú pestrými farbami i tým, ako sa v nich žije. Tým, že aj tam, na úplnom konci sveta všetko funguje. Že si obyvatelia užívajú dennú tlač, čerstvé potraviny aj mobilnú a internetovú sieť.

Príroda v tej najdivokejšej a najnehostinnejšej podobe

Pusté ostrovy, ľadovce a skalnaté hory. Arktická príroda v tej najsurovejšej podobe. Špicbergy sú neúrodné a drsné. Vyššie hory sú natrvalo pokryté snehom a mnohé údolia vypĺňajú ľadovce. Nerastú tu vôbec žiadne stromy a najbežnejšou vegetáciou je mech, sfarbený farbou odumierajúcej trávy. Pochmúrne vyzerajúcu krajinu oživia akurát pestré exotické kvety vykúkajúce pomedzi kamene.

Tieto kopce ukrývajú nevídané možnosti na turistiku. Lákajú škriabať sa poriadne strmým, a často ešte v júni zamrznutým terénom, prebrodiť ľadový potok za tým najkrajším výhľadom. A výhľad je občas i nič oproti tomu, čo stretneš cestou - obyvateľov miestnych hôr – soby, ktoré si z turistov nič nerobia (a občas zablúdia i do mesta). Na vlastné riziko ich môžeš skúsiť i pohladkať (hoci sprievodca bude veľmi hlasno protestovať).

Veľmi populárne sú aj „vychádzky" zameranú na zber fosílii, ktoré si v malom množstve môžeš zobrať aj domov. Alebo tie k studenému ľadovcu.

Na túry ( a kdekoľvek mimo osád) sa chodí výhradne s ozbrojeným sprievodcom. Nikdy totiž nevieš, kde narazíš na medveďa.

Určite si pribaľ poriadnu obuv (a oblečenie). Terén je strmý a nestabilný. Neuveriteľne sa šmýka i keď je sucho. So mňa si príklad neber, hoci som na horu vyliezla v tom, čo nemeckí turisti nazvali topánky na dnu.

Ľadovou krajinou na rôzne spôsoby

Tým, ktorým turistika nie celkom vonia, isto privítajú iné spôsoby, ako Špicbergy preskúmať. Veľmi obľúbené sú lodné výlety, najmä katamarány. Tie ťa zoberú k už spomenutým Pyramiden i k ľadovcu. Býva však o ne extrémny záujem a odporúča sa zarezervovať si takýto výlet dopredu.

Zážitkom raz za život sú jazdy „arktickými loďami". Sú dizajnované tak, že dokážu prejsť zamrznutou vodou ako nôž maslom. Uháňajú rýchlosťou 50km/h, čo pri teplote okolo 0°C a menej ozaj stačí raz. Aj keď, útes zvaný Fjuglefella (vtáčí útes), kde našli svoj domov rozmanité druhy vtákov, za tú zimu možno i stojí.

Za polárnym dobrodružstvom môžeš vyraziť aj na psom záprahu. „V prevádzke" sú stále, bez ohľadu na to, či sneh je alebo nie je. V zime, alebo teda v čase, keď je nasnežené, psy ťahajú klasické sane. V lete nejaké „monštrum" s kolesami pripomínajúce džíp.

Psy majú svoj domov v niekoľkých Husky Campoch. Tieto „psie farmy" môžeš navštíviť kedykoľvek. Poprechádzať sa medzi psíkmi a od skutočných nadšencov, ktorý sa o ne starajú, sa dozvedieť sa niečo o ich živote. I keď domáci celkom nechápu návštevám, ktoré sa nechcú previesť, a s úsmevom hovoria, že je to pre nich akoby ste sa šli pozrieť na lyžiarky vlek.

Najväčšia atrakcia i nebezpečenstvo – ľadové medvede

Turisti prichádzajúci do Nórska sa najčastejšie pýtajú na polárnu žiaru. Aj počas leta. Tých, čo navštívia Špicbergy najviac zaujíma, či uvidia ľadového medveďa. „Ak budete mať šťastie, nestretnete a neuvidíte." Šanca tu ale je. A dosť veľká.

Ľadové medvede sú neoddeliteľnou, i keď nie vždy viditeľnou a vítanou, súčasťou života obyvateľov. Čítať nevedia, a nezastavia sa pred tabuľou s názvom obce. Tak ako naše tatranské i tie zo Špicbergov bývajú hladné a zvedavé. Nezriedka zavítajú do kempov a do miest, kde chodia vyberať smetiaky. Preto obyvateľov uvidíš s puškou prehodenou cez plece. Čo je pre niektorých turistov rovnaká atrakcia ako samotný ľadový medveď.

I keď je zbraň nutnosť, na jej nosenie platia prísne pravidlá. Mimo osídlenia je nevyhnutná, no vstúpiť s ňou do budov je zakázané. Tabule na nich informujú, že „ľadové medvede v obchode sú už mŕtve" a vyzývajú, aby si zbraň pri vstupe odovzdal.

Inak, napriek tomu, že všetci nosia zbraň, zabiť chráneného tvora možno len v nutnej obrane. Každé úmrtie musí by hlásené a vyšetrené. Najčastejšie sa dá za pravdu medveďovi, hoci tomu je to už nanič. A strelec odíde s pokutou.

Pár postrehov na záver

• Kedy Svalbard navštíviť?

Špicbergy sú neskutočne studeným kútom našej planéty a arktické prostredie je výzvou samo o sebe a to hlavne zime, keď teploty klesajú hlboko do mínusu. Navyše, zima je aj obdobím polárnej noci, času keď denné svetlo takmer neuvidíš. Najlepšie je preto cestovať v lete, za svetla, hoci Špicberské leto je len o málo teplejšie ako bratislavská zima. Ale sneh, ktorý v zime umožňuje dopravu len snežnými skútrami, je roztopený a oveľa ľahšie sa vyráža aj na túry.

• Sú Špicbergy drahé?

Cenami Špicbergy za Nórskom nezaostávajú, práve naopak. Jednoduché ubytovanie začína na 500 NOK za noc. Sprevádzané aktivity na podobnej cene. Jedlá, i na štýl rýchleho občerstvenia, pod 100 NOK nenájdeš. Aj v Longyearbeane ale majú supermarket, a hlavne, ak si ochotný prežívať na konzervách a podobnej „suchej" strave (ktorá je lacnejšia ako na pevnine) ušetríš.

• Sám alebo s organizovanou skupinou / sprievodcom?

Zdolať Špicbergy na vlastnú päsť nie je jednoduché. V nehostinnom prostredí chýba infraštruktúra. Navyše to ešte viac komplikuje nutnosť nosiť zbraň. Ak ju aj vieš používať, stále potrebuješ povolenie, ktorého vybavenie niečo trvá. Aj to je dôvod, prečo sa tí, čo vyrážajú mimo osídlení spoliehajú na služby profesionálneho sprievodcu. Navyše, zanietený sprievodca býva na takomto mieste nutnosťou, pretože bez toho, aby ťa niekto zasvätiť do tajomstiev fungovania, pustina ostane pustinou.

Autor a foto: Jana Kristeková
Web: http://travelville.sk/