August 2014. Naším cieľom bolo vidieť a zažiť Nórsko také, aké naozaj je. Mestá, ľudí, prírodu, kultúru. Tak sme celý august stopovali a spoznávali. Človek by neveril, koľko sa toho dá zažiť, len treba vystrčiť palec a postaviť sa ku ceste...

Sandefjord

Toto bolo prvé mesto, ktoré sme v Nórsku zažili. A urobilo veľmi dobrý dojem. Pekná zátoka s loďkami, pôvabný lesík nad mestom s malým jazierkom a pohodové centrum. Tu sa začala naša cesta po južnom pobreží.

Larvik

Veľmi príjemné mestečko, druhé, kde sme zavítali. Larvik má pekné centrum stúpajúce do kopca, na ktorého vrchu je les. Nie je to však taký les ako na Slovensku, je to skôr veľký park z ihličnatých stromov. Cez tento park sa dá dostať k jazeru Farris, ktoré je zdrojom pitnej vody pre mesto. Jazero je krásne čisté s veľkými skalami okolo. Blízko jazera sme si postavili stan a kochali sa výhľadmi.

Arendal

Tu sme boli len v noci, ale o to krajšie sa nám to zdalo. Arendal je pre Nórov „SummerTown", čiže kopa ľudí tam chodí najmä v lete. Arendal je podľa mňa najviac zaujímavý kamennými domami, ktoré sú postavené na kopci. Čím vyššie sme pomedzi domy stúpali úzkymi uličkami, tým viac sme videli a boli očarení. Keby som si mala vybrať mesto, kde v Nórsku by som chcela žiť, Arendal by patril na popredné miesta môjho rebríčka.

Kristiansand

Po otrasnej a nekonečnej ceste do kempu cez priemyselnú zónu mesta (lebo chalani s GPS v ruke NAOZAJ vedeli kde sú), sme po úmorných hodinách kráčania a nadávania koooonečne dorazili do kempu. Bol to ten typ „pofidérnejšieho" kempu, kde by si nik nevšimol keby sme si len tak postavili stan a tvárili sa akoby nič. Napriek tomu sme však išli vyjednávať s recepčným – Poliak okolo 50. Ideálny človek – prebúdzajúce sa otcovské inštinkty (mali sme podobní vek ako jeho deti), bol Poliak a nás Slovákov bral ako svojich bratov, ktorým treba v úzkych pomôcť...a čo bolo hlavné, presvedčila ho slivovica. Tak sme vychytali najlepšie a najkrajšie miesto na stan. Bolo mimo kempu, ale o to lepšie. Hneď vedľa pláže, móla, skál a stromov. Samozrejme, že sme pod jeho záštitou mohli používať všetky služby kempu zdarma (okrem spŕch, tie fungujú iba na žetóny z recepcie). Mesto bolo famózne, pomerne moderná architektúra a veľké centrum. Dominantou mesta bola pláž v strede námestia.

Mandal

Toto mesto je jednoducho očarujúce. Spleť uličiek s malými bielymi domčekmi, romantické mólo a prístav, nekonečné pieskové pláže,... Mandal je ďalšie zo „SummerTown", ktoré nám Nóri odporučili. Mandal je ako stvorený na relax, opaľovanie, nočné prechádzky po móle a užívanie si typickej prímorskej atmosféry.

Stavanger

Toto štvrté najväčšie mesto Nórska sme navštívili práve počas Food Festivalu, takže neviem, aká je rýdza atmosféra mesta, lebo všade boli stánky s jedlom a prechodné reštaurácie. Ako skoro v každom meste, aj tu sa nachádzal prístav, dokonca bol takmer v centre. Architektúra je typicky seversky krásna a podmanivá. Keďže sme v Stavangeri boli krátko, nestihli sme si toho veľa pozrieť, ale čas na pláž sme si našli. Pôvodne sme chceli ísť na pláž k otvorenému moru, ale akosi sme zablúdili, tak sme sa kúpali vo fjorde. Cesta tam bola z kempu veľmi dlhá, ale aspoň sme si stihli užívať chôdzu bez tých ťažkých ruksakov.

Odda

Toto horské mesto v doline je východiskom pre mnohé turistické trasy,v okolí sa dá lyžovať, kúpať v jazere, alebo sa vybrať na túru. My sme šli na Trolltungu (miesto vzdialené asi polhodinu autom od Oddy). Hoci nie som práve prototyp turistu, táto trasa ma dostala. Prvý kilometer sa šliape skoro pravouhlo rovno hore po improvizovaných kamenných schodíkoch. Toto bola najhoršia časť. Zvyšných 10 kilometrov hore bolo plných vizuálnych pôžitkov. Potom sa pokračovalo miernym kopcom stále vyššie a vyššie cez horské lúky. Trasa neviedla cez les, ale cez horské úpätia kde sme sem-tam videli jazero, fjord, alebo horské chatky. Ak som si dovtedy myslela, že svet je krásny, tak táto túra mi dokázala, že je ešte niečo krajšie. Úplná dokonalosť. O šiestej sme začínali výstup, takže nikde nebolo nikoho a všetko patrilo len nám. Na ceste späť sa už hore hnala asi stovka turistov, takže určite odporúčame si privstať.

Keby sme boli členmi akéhosi nórskeho zväzu turistov, tak sme mohli spať v malých chatkách, skoro kdekoľvek. Malé drevené domčeky boli skoro všade a vo všetkých mestách, najmä v prírode. Turista zaplatí poplatok a potom si v každom meste môže v turistickom centre prevziať kľúč od danej chatky, kde sú pripravené zásoby jedla, drevo a deky. Po výlete turista zas vráti kľúč na turistickom centre. To keby sme vedeli skôr!

Bergen

Bergen sa nám páčil asi najviac. Toto druhé najväčšie mesto má čo ponúknuť. Centrum je pomerne veľké, ale zároveň kompaktné. Všetko bolo pokope. Slávny rybí trh, drevené domčeky Bryggen pri prístave či kultúrne centrum Kode. Kode bol super koncept. Bola to v podstate galéria s múzeom, ktorá sa nachádzala asi v štyroch rôznych budovách v centre. Tak sme pekne šli na centrálu Kode, kúpili si študentský lístok asi za 5eur, dostali nálepku, ktorú sme si mali nalepiť na viditeľné miesto a šli sme. Každá budova mala inú architektúru, iné výstavy a venovala sa rozličným časovým obdobiam. Napríklad v jednej budove bola výstava súvisiaca s históriou Nórska, spojená s inštaláciami chlapíka, ktorý bol takisto Nór a tvoril všetko od malých dekorácii a až po busty. V ďalších budovaách bolo moderné umenie, výstava dizajnového nábytku, alebo starodávneho porcelánu a striebra. V každej budove bol okrem toho mini obchodík s knihami, art plagátmi, pohľadnicami a bytovými doplnkami. Keď budete v Bergene, Kode nemôžete vynechať!

Cestou z Bergenu do Osla cez severnejšiu trasu – cez hory to bolo logisticky trochu náročnejšie. Vedie tadiaľ jeden z hlavných ťahov, ktorý spája západ a východ krajiny, ale nie je až taký frekventovaný. Keďže sme sa presúvali po dvojiciach, jedna dvojica chytila auto hneď v Bergene a cestovali do Osla (aj s našim spoločným stanom!), zatiaľ čo my sme zostali visieť uprostred hôr v meste Voss.

A toto mesto malo naozaj čo do seba. Malebné horské mestečko s veľkým jazerom a parkom. Tu sme napodiv stretli autobus so slovenským zájazdom, tak sme hneď obdržali niekoľko plechoviek piva. Tie nám pomohli prekonať náš žiaľ nad tým, že nemáme kde spať. Akoby náhodou, v autobusovej zastávke kde sme pri ceste stopovali boli v podkroví drevenej strechy europalety. Tak sme si podľa aktuálnej módy vyrobili v tomto „podkroví" improvizovanú posteľ (lebo ďalšou náhodou sme našli neďaleko zastávky laná a dosky, ktoré sa nám pri konštrukcii hodili). Tak tú noc sme spali pod zastávkou. Bez jedla, s jednou fľašou vody a pivom.

Keď sme sa blížili k Oslu, jeden deň sme zostali v meste Sandvika (10 km od Osla). Je to niečo medzi mestom a predmestím Osla. Tu by som naozaj chcela niekedy bývať. Kultivované moderné mesto ku ktorému patria aj tri malé ostrovčeky, ktoré slúžia ako pláže, BBQ point a park. Sandviku a Oslo spája freeIkeaBus. Konečne Ikea! V Ikey sme strávili značné množstvo času, pretože Oslo nás zo všetkých miest očarilo najmenej. Chýba tomu tá „škandinávskosť". Oslo je kultúrna zmes všetkého s nekonečnými zástupmi turistov. Možno keby sme mali viac času, tak by sme do mesta viac prenikli a užili si ho, ale oproti ostatným nórskym mestám nieslo Oslo v sebe niečo zvláštne a nie až tak príjemné. Nevieme čo to bolo, ale od Geniusloci to malo ďaleko.

Keby ste cestovali po Nórsku, určite nevynechajte mesto Flam (v horách, medzi Oslom a Bergenom) a mesto Ris ør na juhu. Oba mestám nám odporučili Nóri a dávali ri ruku na srdce, že jakživ sme nič krajšie vidieť nemohli. Škoda, že sme tam už nestihli ísť. Vo Flame je údajne žlezenica, ktorá je najstrmšia na svete a Risør je letné mesto, kam treba raz za život určite zájsť .

Z Osla sme potom cestovali späť do Sandefjordu a Torpu, kde nás na letisku čakalo ďalšie prekvapenie. Keďže Torp je malinké letisko, medzi jednou hodinou v noci až do štvrtej ráno bolo zatvorené. Všetci sme sa tešili, ako si na letisku počas nočného čakania na náš ranný let zbalíme veľkú škatuľu a snáď si aj trochu pospíme... Ale kultivovaný strážnik nás decentne vyhodil, tak sme museli ostať von. Naozaj sme nečakali, že budeme spať na opustených kaviarenských stoloch pod holým nebom na letiskovej terase v spoločnosti nórskeho reprezentanta futbalu afrického pôvodu. Posledná noc bola epic. Tak ako celý trip.

Autor: Betka Zemančíková
Foto: Betka Zemančíková

Predchádzajúce časti:

I.Časť – Stopom po Nórsku
Čo vás ako prvé napadne, keď sa hovorí o Nórsku? Pre mňa Nórsko vždy bola chladná bohatá krajina s blonďavými ľuďmi a sem-tam nejaký ten fjord. Minulé leto sa moje oklieštené poznatky o tejto krajine značne rozšírili. Boli sme partia štyroch kamarátov, dvaja chlapci a dve dievčatá . Ani sme sa nenazdali a plán na august 2014 bol jasný. Rozhodli sme sa stopovať a stanovať v Nórsku... čítať ďalej

II.Časť stopom po Nórsku – Stanovanie v prírode vs. kempy

Ak ste tie „trampské" typy, pre ktoré je spacák druhou kožou a stan druhým domovom, Nórsko je pre vás dokonalé. Ale ak ste typ ako ja, mestské dievča so svojimi „maniermi" a určitou, nazvime to pohodlnosťou, tak Nórsko je skoro dokonalé aj pre vás... čítať ďalej

III. Časť stopom po Nórsku – ako minimalizovať náklady

Čo je lepšie ako kvalitný výletík za pár eur? Naša partia štyroch ľudí sa rozhodla stopovať po Nórsku a minúť čo najmenej peňazí. Celý trip nás aj s dopravou stál každého 120€. Tu je teda pár rád, ako sa dá jednoducho ušetriť... čítať ďalej

IV. Časť stopom po Nórsku - Prečo práve tam?

Áno, na Slovensku je tiež krásne. Ale nórska príroda v sebe nesie akúsi ťažko definovateľnú noblesu. Hory nie sú také „špicaté" ako tu u nás, ale vysoké, mohutné a veľakrát ploché, či oblé. Hoci ako dievča z Liptova by som sa mala dojímať neustálym výhľadom na Tatry a ráno začínať vlasteneckou básňou o Kriváni, nórske kopce ma asi dostali viac. Je to niečo iné ako tu. Viac skalnaté. A tie fjordy! Výhľad z náhornej plošiny priamo na fjord... čítať ďalej